Zároveň konštatuje, že „neznamená povinnosť pomáhať Kyjevu vojensky či finančne". Ide o dva z piatich bodov v dokumente, ktoré majú uľahčiť ratifikáciu Holandskom, ktorého obyvatelia sa v referende vyjadrili proti podpisu asociačnej dohody s Ukrajinou.
Z pohľadu miliónov Ukrajincov túžiacich vycestovať za prácou a prípadne žiť v zahraničí je však studenou sprchou hlavne konštatovanie, podľa ktorého prípadná asociačná dohoda s Kyjevom „neznamená pre ukrajinských občanov právo na voľný pohyb po únii". Platí to aj opačne, teda aj pre občanov EÚ. Spomínaný bod tak vracia Ukrajincov do reality z ukrajinskou vládnou mocou denne dávkovanej optimistickej vízie. A platí to aj v prípade nielen v Kyjeve toľko skloňovaného zrušenia vízového režimu.
„Z oficiálneho portálu Európskeho parlamentu zmizla v piatok podvečer rubrika Prognózy, kde bol predbežný dátum posúdenia otázky týkajúcej sa bezvízového režimu pre Ukrajincov," informoval kyjevský denník Europejskaja pravda. Reagoval tak na dátum 3. apríla, pričom o rovnakom probléme, ale v prípade Gruzínska, ostal pôvodný termín – 2. februára. Podľa Maud Noyonovej z tlačového oddelenia EP, citovanej novinami Kyiv Post „informácia sa na portáli objavila omylom".
„Odstránili sme ju preto, aby sme nevytvárali nekorektné, negatívne očakávania," obsahuje však postoj sekretariátu šéfa Európskeho parlamentu Martina Schulza. S tým, že „je nemožné predpovedať dátum hlasovania". Noviny Europejskaja pravda však ponúkli čitateľom „upokojujúcu" informáciu nemenovaného zdroja, podľa ktorého „hlasovanie sa musí uskutočniť skôr, ako sa tvrdilo pôvodne". Faktom však ostáva, že Ukrajinci sú stále na čakacej listine. Útechou pre nich, v prípade víz, majú byť Schulzove slová, podľa ktorých Európsky parlament môže dosiahnuť dohodu s Radou Európskej únie už v januári. Ibaže podľa prijatej procedúry EP musia potom ešte nasledovať dve hlasovania – vo výbore, ako aj na plenárnom rokovaní.
„Zrušenia víz sa dočkáme, ale bude to za ponižujúcich podmienok," tvrdí Andrej Zolotarjov, šéf ukrajinského analytického strediska Tretí sektor. Podľa neho to bude napríklad ako v prípade Moldavska, keď jeho občania musia na hranici únie dokazovať rezerváciu v hoteli či platobnú spôsobilosť.