Foto: SITA/AP
A to je aj prípad veľvyslanca Karlova, ktorý sa o. i. veľmi zaslúžil o normalizovanie vzťahov medzi Moskvou a Ankarou po zostrelení ruského vojenského lietadla nad turecko-sýrskou hranicou a po zavraždení jedného z pilotov.
„Ruského veľvyslanca Andreja Karlova (62) zastrelili v pondelok v Turecku na vernisáži výstavy fotografií v Ankare. Ambasádor podľahol zraneniam,“ znela lakonická prvá informácia ruského ministerstva zahraničia, ktorú vzápätí „zatienila“ ďalšia. Tentoraz o masakre na vianočnom trhu v Berlíne.
Ankarský atentátnik Mevlüt Mert Altintaş (22), policajt mimo služby, zneužil služobnú legitimáciu a prešiel kontrolou do sály. Podľa očitých svedkov citovaných tureckými novinami Hürriyet útočník najprv vystrelil dvakrát do vzduchu a následne trafil zozadu do chrbta ruského veľvyslanca. Nad ležiacim telom vykrikoval, že ide o odplatu za bombardovanie Aleppa a slogany radikálov z niekdajšieho Frontu an-Nusra, organizácie islamských teroristov.
Ako informovali ďalšie noviny Daily Sabah, keď sa Karlov na chvíľu posadil a následne bezvládne padol na chrbát, útočník vystrieľal doňho ďalších osem rán. Krvácajúci ťažko zranený Karlov ležal celých 25 minút na zemi, kým nezasiahli privolaní príslušníci špeciálnej protiteroristickej jednotky. Útočníka po krátkej prestrelke zastrelili, ale diplomat vykrvácal. Zranenie utrpeli aj traja prítomní návštevníci, ktorí sa po prvých výstreloch usilovali opustiť sálu.
„Očakávame od tureckých orgánov tesnú súčinnosť so zástupcami vyšetrovacích orgánov Ruska v záujme dôkladného vyšetrenia všetkých okolností barbarského zločinu, zistenia a potrestania organizátorov, ako aj uskutočnenia najefektívnejších opatrení na zaistenie bezpečnosti ruských občanov, diplomatických misií a ich personálu,“ obsahuje o. i. oficiálne stanovisko ruského rezortu zahraničia.
Už štvrtý zavraždený ruský veľvyslanec
- 1. Alexandr Gribojedov, spisovateľ a diplomat, autor znamenitého diela Útrapy z rozumu, splnomocnený minister a ruský veľvyslanec v Iráne. V roku 1829 ho v Teheráne zlynčoval dav, ktorý vtrhol do budovy veľvyslanectva a bol proti rusko-perzskej mierovej zmluve z roku 1828. Perzský šach hroziaci vojnový konflikt s Moskvou „vybavil“ darovaním diamantu, ktorý mal 88,7 karátu.
- 2. Vaclav Vorovskij, splnomocnený veľvyslanec RSFSR a Ukrajiny v Taliansku. Zavraždili ho počas večere v reštaurácii v auguste 1923, keď bol vo švajčiarskom Lausanne na medzinárodnej konferencii. Zabil ho ruský emigrant.
- 3. Petr Volkov, veľvyslanec v Poľsku. V júni 1927 ho novinár Boris Koverda zastrelil na železničnej stanici vo Varšave. Odsúdili ho na doživotný pobyt v žalári, ale po desiatich rokoch ho prepustili na základe amnestie.
- 4. Andrej Karlov, ruský veľvyslanec v Turecku. Zavraždil ho turecký policajt mimo služby Mevlüt Mert Altintaş (22) počas prejavu pri otvorení výstavy. Policajti teroristu zlikvidovali po prestrelke 25 minút po vražde diplomata, ktorý mal v tele deväť projektilov z jedenástich vystrelených útočníkom.
Práve „zaistenie bezpečnosti ruských občanov, diplomatických misií a ich personálu“ vyvolalo množstvo reakcií. Podľa odborníkov hlavne preto, lebo bezpečnostné zložky pravdepodobne porušili Konvenciu o zabránení a potrestaní za zločiny spáchané proti osobám požívajúcim medzinárodnú ochranu vrátane diplomatických zástupcov, ktorú prijala OSN 14. decembra 1973.
Navyše podľa ruských médií veľvyslanec Karlov bol na podujatí bez vlastnej osobnej ochranky napriek rastúcej umelo vytváranej psychóze v súvislosti s udalosťami v Sýrii. A to nielen v Ankare a Istanbule, ktoré sú plné islamských teroristov utekajúcich zo Sýrie a liečiacich sa v Turecku.
„Na videu, ktoré zaznamenalo 53 sekúnd trvajúci útok na veľvyslanca, vrah kričal Allahu Akbar! (Allah je veľký!), Toto máte za Aleppo!, nik proti nemu nezasiahol. Vrátane bezpečnostnej služby, ktorá tam pravdepodobne nebola a mala byť,“ pripomenul vojnový spravodajca denníka Komsomolskaja pravda Alexandr Koc.
Odborník na Blízky a Stredný východ Saíd Gafurov zase varoval pred unáhlenou tvrdou reakciou Ruska. Podľa neho zámerom organizátorov je „rozhádať Moskvu s Ankarou“. Potvrdzovali by to aj slová tureckého novinára Fajáda Abasa: „Veľvyslanca Karlova vybrali zámerne. Ako symbol, ktorého strata bude veľmi bolieť. Málokto si možno všimol, že vrah začal strieľať v momente, keď sa rečník prvý raz dotkol rusko-tureckých vzťahov.“
Medzi drvivou väčšinou svetových ohlasov, nielen z najvyšších vládnych miest, sa však našli aj reakcie ľudských hyen napríklad v podobe ukrajinských poslancov Vladimira Parasjuka a Tarasa Černovila.
„Ak človek za cenu vlastného života je pripravený na extrémny krok, v mene pravdy, môžeme povedať s istotou, že je to hrdina!,“ napísal prvý z dvojice na jednej zo sociálnych sietí. Černovil zase konštatoval, že „islamský pomstiteľ bol človekom, ktorý nestrpel ruské zverstvá v Sýrii, a preto zvolil takýto tvrdý spôsob“.
Zároveň nevylúčil, že útočník „svojím výstrelom zachránil veľa životov občanov Ukrajiny, o ktorej možno ani nepočul“. Podľa neho Rusko teraz potrestá Sýrčanov alebo Turkov. „V každom prípade sa na Blízkom východe strhne poriadna bitka a ak Boh dá, tak menší počet ukrajinských matiek dostane oznámenia o úmrtí svojich blízkych,“ tvrdí poslanec, ktorý tiež rozhoduje o osude 47 miliónov Ukrajincov.