Ruského diplomata v pondelok zastrelil turecký policajt v civile deviatimi ranami z pištole. Podľa agentúry TASS egyptský denník zverejnil kópiu vyhlásenia extrémistov, ktorí sa k útoku na Karlova hlásia.
Islamistická aliancia Armáda dobytia združuje skupiny bojujúce na západe a severe Sýrie. Najznámejším členom tejto koalície je Fronta dobytie Sýria (bývalý front An-Nusra, teda odnož al-Kajdy).
Ankara vinníka už „našla“
Za vraždou veľvyslanca je podľa tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana Gülenovo hnutie, ktoré turecká vláda dlhodobo viní z pokusu ju zvrhnúť. Turecký denník Hürriyet tiež napísal, že veľvyslancov vrah v poslednom polroku pracoval ako ochranka na niekoľkých podujatiach s účasťou Erdogana.
„Nie je dôvod skrývať, že bol členom organizácie FETÖ. Všetky jeho väzby, od miesta, kde bol vzdelaný, aj ďalšie vzťahy, ukazujú na FETÖ,“ vyhlásil Erdogan. Skratkou FETÖ označuje turecký režim skupinu, ktorá podľa vlády buduje „paralelný štát“ a na čele ktorej podľa vlády stojí islamský duchovný Fethullah Gülen.
Gülen, ktorý žije v USA a ktorého Ankara viní aj z júlového pokusu o puč v Turecku, pritom vraždu ruského veľvyslanca aj pokus o prevrat odsúdil. Gülen, ktorý býval kedysi Erdoganovým spojencom, má v Turecku milióny priaznivcov a jeho hnutie prevádzkuje nadácie a školy v mnohých krajinách sveta.
Turecký minister zahraničia Mevlut Cavusoglu v utorok v telefonickom rozhovore povedal svojmu americkému kolegovi Johnovi Kerrymu, že za vraždou ruského veľvyslanca stojí hnutie duchovného Gülena. „Turecko a Rusko vedia, kto je za útokom na ruského veľvyslanca v Ankare Andreja Karlova,“ tvrdil Cavusoglu podľa agentúry AFP.
Gülen už v pondelok večer na správu o atentáte v Ankare reagoval oznámením, že je ním „šokovaný a zarmútený“.
Kremeľ si počká na vyšetrovanie
Hovorca ruského prezidenta Vladimira Putina v Moskve v rozhovore s novinármi naznačil, že Kremeľ neverí verziám o „osamelom vlkovi“, ktorý diplomata zabil. Hovorca Dmitrij Peskov však nespresnil, aký má Moskva k takému presvedčeniu dôvod.
„Nemali by sme sa ponáhľať so žiadnymi teóriami, pokiaľ vyšetrovanie neukáže, kto za vraždou stojí,“ povedal hovorca. Útok na veľvyslanca je fakticky útokom na celú krajinu, pokračoval Peskov. Atentát na Karlova je podľa neho „ranou pre tureckú prestíž“.
Moskva bude žiadať ospravedlnenie za článok
Ruské ministerstvo zahraničných vecí bude žiadať ospravedlnenie od šéfredaktora amerického denníka New York Daily News za článok o vražde ruského veľvyslanca v Turecku Andreja Karlova. Oznámila to hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová.
„Americký novinár a spisovateľ Gersh Kuntzman v New York Daily News napísal, že za ‚Andreja Karlova neprelieva žiadne slzy‘. Taktiež písal, že útok v Ankare mu pripomína atentát z roku 1938 na nemeckého diplomata Ernsta vom Ratha, ktorého zabil v Paríži židovský študent. Podľa Kuntzmana tak ako Karlov aj Rath bol verejnou tvárou krutosti – ale v tomto prípade genocídy zo strany Adolfa Hitlera, antisemitizmu a prichádzajúcej globálnej agresie,“ uviedla Zacharovová, ktorú citovala agentúra TASS.
„Okamžite odovzdáme správu šéfredaktorovi novín, ktoré zverejnili tento rusofóbny článok, ospravedlňujúci teroristický útok, a budeme žiadať ospravedlnenie,“ dodala hovorkyňa ruského rezortu diplomacie.
Kuntzman napísal článok s názvom „Atentát na ruského veľvyslanca Andreja Karlova nebol terorizmus, ale odplata za vojnové zločiny Vladimira Putina“. Okrem iného napísal, že Karlov, Putinov muž v Turecku, bol verejnou tvárou vojnových zločinov tohto vražedného diktátora vo svete a tvárou domáceho útlaku.
Putin udelil zavraždenému najvyššie štátne vyznamenanie
Ruský prezident Vladimir Putin udelil dnes zavraždenému ruskému veľvyslancovi v Turecku Andrejovi Karlovovi najvyššie štátne vyznamenanie Hrdina Ruskej federácie za jeho „veľký prínos pri výkone zahraničnej politiky“.
Kariérny diplomat Andrej Karlov (62), ktorý dlhé desaťročia pôsobil v Severnej aj Južnej Kórei a veľvyslancom v Turecku sa stal v roku 2013.
Smútočné obrady za veľvyslanca Andreja Karlova, ktorého v utorok letecky previezli do Ruska, sa uskutočnia vo štvrtok v moskovskej Katedrále Krista Spasiteľa a bude ich viesť patriarcha moskovský a celej Rusi Kirill.
Putin pre pohrebnú bohoslužbu odložil o jeden deň svoju výročnú tlačovú konferenciu, aby sa na smútočných obradoch mohol zúčastniť. Pozorovatelia pritom očakávajú, že práve smrť ruského diplomata bude jednou z tém Putinovej, tradične celé hodiny trvajúcej výročnej tlačovej konferencie v Kremli.