Lietadlo s Alexandrovovcami sa zrútilo pri Soči, hľadanie obetí môže trvať dlho

Ruské dopravné lietadlo typu Tu-154 s 92 ľuďmi na palube vrátane členov armádneho súboru piesní a tancov Alexandrovovci sa v nedeľu niekoľko minút po štarte z prímorského letoviska Soči zrútilo do vôd Čierneho mora. Informovalo o tom ruské ministerstvo obrany. Ruský prezident Vladimir Putin nariadil premiérovi Dmitrijovi Medvedevovi, aby vytvoril a riadil štátnu komisiu pre vyšetrovanie katastrofy. Štátny smútok vyhlásil na pondelok 26. decembra ruský prezident Vladimir Putin za obete havárie.

, 25.12.2016 07:47, aktualizované: 21:31
soči, pád lietadla, alexandrovci, Foto: ,
Pád lietadla pri Soči si vyžiadala 92 obetí, z toho 64 ľudí patrilo k speváckemu zboru Alexandrovcov.

Stroj, ktorý patril priamo rezortu obrany, viezol Alexandrovovcov na koncert na ruskej vojenskej základni v Sýrii, spresnilo ministerstvo. Podľa posledných informácií lietadlom cestovalo 64 členov armádneho súboru. V lietadle bol aj generál Valerij Chalilov, ktorý sa v máji stal šéfom známeho súboru. Na palube bol aj náčelník kultúrneho odboru ministerstva Anton Gubanov či šéfka dobročinnej nadácie Spravodlivá pomoc Jelizaveta Glinková, známa verejnosti pod prezývkou Doktorka Liza.

Na palube lietadla Tu-154 boli takmer všetci členovia speváckej časti Alexandrovovcov s výnimkou troch sólistov. Povedal to agentúre TASS jeden zo spevákov súboru Vadim Anaňjev. Nebol si istý, či na vystúpenie do Sýrie leteli aj členovia a členky tanečného súboru.

„Narodilo sa mi dieťa, teraz máme v rodine tri malé deti, a tak som išiel za vedúcim súboru a požiadal som, aby som smel zostať doma. Okrem toho sa v pondelok malo konať vystúpenie, a tak rozhodli, že doma zostanú ešte sólisti Valerij Gavva a Boris Đakovo. Všetci ostatní zo zboru leteli,“ povedal Anaňjev. Dodal, že z hudobného orchestra mali letieť len hráči na harmoniky a balalajky. Súbor mal podľa TASS v súčasnosti 186 členov, vrátane deviatich sólistov a 64 spevákov v mužskom zboru, 38 členov orchestra a 35 tanečníkov a tanečníc.

K sídlu Alexandrovovcov ľudia prinášajú kvety. Ruské televízie vyradili zábavné programy zo svojho vysielania.

Ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil na pondelok 26. decembra štátny smútok a súčasne sľúbil pomoc pozostalým a podrobné vyšetrenie príčin katastrofy. „Uskutoční sa starostlivé vyšetrovanie príčin katastrofy a urobíme všetko, aby sme poskytli podporu rodinám obetí,“ povedal Putin novinárom a vyjadril pozostalým sústrasť.

Sýrsky prezident Bašár Asad vyjadril ruskému lídrovi Vladimirovi Putinovi „hlbokú sústrasť“ v súvislosti s haváriou lietadla, ktoré smerovalo do sýrskej provincie Lázikíja.

V depeši citovanej sýrskou štátnou tlačovou agentúrou SANA okrem kondolovania Putinovi a rodinám obetí havárie zdôraznil, že Sýria a Rusko sú „partnermi v šľachetnom ťažení proti terorizmu“. „Naše radosti a strasti sú rovnaké,“ odkázal Asad svojmu spojencovi, ktorý mu poskytuje podporu v sýrskej občianskej vojne.

Alexandrovov súbor piesní a tancov počas... Foto: Reuters, STRINGER
Alexandrovci, Alexandrovov súbor piesní a tancov počas koncertu v Moskve v marci 2016.

Alexandrovovci plánovali vystúpenie v dobytom Aleppe

Členovia súboru Alexandrovovcov, ktorí zahynuli, mali vystúpiť v Allepe, najväčšom sýrskom meste nedávno dobytom sýrskou armádou. Podľa ruských médií bola v meste na ochranu ruských umelcov pripravená špeciálna jednotka čečenských bojovníkov.

V oficiálnej správe ministerstva obrany sa uvádza, že speváci mierili na ruskú leteckú základňu Hmímím v provincii Latákíja. O Aleppe sa v sústrastnom telegrame zaslanom do Kremľa zmienil aj sýrsky prezident Bašár Asad. Alexandrovovci sa podľa neho mali „s obyvateľmi Aleppa podeliť o radosť“ z víťazného dobytia mesta.

Ruskí umelci občas zachádzajú do Sýrie, aby vystúpili pred obyvateľmi dobytých území. Tento rok v máji napríklad hral v zničenom letovisku Palmýra ruský orchester riadený známym ruským dirigentom Valerijom Gergijevom.

Profil ruského armádneho súboru piesní a tancov Alexandrovovci

Alexandrovov súbor piesní a tancov bol svojho času oficiálnym armádnym súborom Červenej armády bývalého Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR), v súčasnosti Ruskej federácie (RF). Jeho členmi sú výhradne muži, ktorí prešli prísnym výberom v konkurze.

Ich repertoár je zložený z ruských národných piesní (Kaťuša a Kalinka), cirkevných skladieb (Ave Maria), ale aj modernej hudby. Sú tiež interpretmi ústrednej skladby z filmu Hon na ponorku (1990). Ich štvorhlasný spev je založený viac na basových a barytónových hlasoch než na tenoroch.

Svetoznámy unikátny vojenský súbor Alexandrovovci založil v roku 1928 začínajúci skladateľ, generálmajor a profesor moskovského konzervatória Alexander Vasiľjevič Alexandrov. V roku 1946 sa vedenia umeleckého kolektívu ujal jeho syn Boris Alexandrovič Alexandrov a po dobu 20 rokov dôstojne pokračoval v tradíciách svojho otca.

Akademický súbor piesní a tancov Ruskej armády s názvom Alexandrovovci začal pod vedením svojho zakladateľa Alexandra Vasiľjeviča Alexandrova činnosť 12. októbra 1928. Vtedy súbor tvorilo 12 ľudí – osem spevákov, dvaja tanečníci, harmonikár a recitátor.

Pomerne skoro po založení sa z kolektívu stalo popredné hudobné teleso, ktoré bolo príkladom pre ostatné novovznikajúce súbory podobného typu. Počas existencie si Alexandrovovci získali obľubu a popularitu na celom svete. Boris Alexandrovič Alexandrov sa ujal ich vedenia v roku 1946 a na čele úspešného zboru stál do roku 1986.

V Soči vzniklo pietne miesto na pamiatku obetí... Foto: SITA, Viktor Klyushin
soči, pád lietadla, V Soči vzniklo pietne miesto na pamiatku obetí pádu lietadla.

V lietadle boli aj ruskí novinári

Na palube lietadla, ktoré zmizlo z obrazoviek radarov chvíľu po vzlete, bolo dovedna 84 cestujúcich a osem členov posádky.

Medzi cestujúcimi bolo aj deväť ruských novinárov vrátane televízneho štábu stanice Prvý kanál. Na mieste sa podľa agentúry TASS tiež našli doklady niektorých novinárov, ktorí sprevádzali Alexandrovcov na ceste za ruskými vojakmi v Sýrii.

Záchranné práce koordinuje osobne ruský minister obrany Sergej Šojgu a prezident Vladimir Putin je o udalosti priebežne oficiálne informovaný.

Lietadlo mierilo z Moskvy na leteckú základňu Hmímím v sýrskej provincii Latákíja a pri Soči malo medzipristátie kvôli dotankovaniu paliva.

Stroj zmizol z radarov 20 minút po štarte. Podľa ruských letových dispečerov vládli v oblasti Soči priaznivé poveternostné podmienky. Žiadny civilný spoj z letiska Adler nebol zrušený.

Ruskí záchranári našli v Čiernom mori 1,5 kilometra až osem kilometrov od brehu ropnú škvrnu, trosky a podvozok zrúteného lietadla. Niektoré trosky trupu Tu-154 sa podľa ministerstva obrany nachádzajú v hĺbke 50 až 70 metrov. Našli sa aj osobné veci cestujúcich. Nikoho, kto by nešťastie prežil, sa doteraz nájsť nepodarilo. Šancu na to záchranári podľa agentúry Interfax prakticky vylučujú.

Záchranárske lode na mieste pádu lietadla... Foto: Reuters, STRINGER
rusko, pád lietadla, soči, lode, Záchranárske lode na mieste pádu lietadla hľadajú trosky a telá obetí.

Záchranári nachádzajú telá obetí

Do hľadania tiel obetí sa zapojilo už 32 lodí, päť vrtuľníkov a desiatky potápačov. Ruská armáda povolala na pomoc ďalších 1 300 vojakov, napísala agentúra TASS.

Armáda do hľadania obetí zapojila aj diaľkovo riadené miniponorky a bezpilotné stroje. Hľadanie obetí a trosiek sa rozšírilo aj na územie susedného Abcházska, gruzínskej provincie, ktorá po vojne Gruzínska s Ruskom v roku 2008 vyhlásila s pomocou Moskvy nezávislosť.

Doteraz našli desať mŕtvych. Ich telá sa prepravujú do Moskvy, kde prebehne identifikácia a ohliadka, napísal TASS.

Trup lietadla, v ktorom je podľa niektorých odborníkov zrejme najväčší počet mŕtvych tiel, zatiaľ nenašli. Čierne skrinky, ktoré obsahujú záznam dátovej a hlasovej komunikácie na palube, neboli vybavené vlastnou signalizáciou a môže byť podľa agentúry TASS ťažké ich nájsť. Minister dopravy Maxim Sokolov k tomu poznamenal, že hľadanie obetí môže trvať dlho.

„Asi šesť kilometrov od pobrežia Soči sa našlo telo človeka, ktorý zahynul v dôsledku katastrofy lietadla Tu-154 ministerstva obrany. Telo vytiahli na palubu záchranného plavidla,“ povedal agentúre Interfax rezortný hovorca, generál Igor Konašenkov.

Podľa nemenovaného zdroja zo záchranných služieb „ľudia, nachádzajúci sa na palube Tu-154, prakticky nemali šancu prežiť“. Lietadlo podľa neho nestačilo nabrať výšku a zrútilo sa pri pobreží Soči. „Bohužiaľ, počas viac ako hodinového pátrania sa nepodarilo nájsť žiadnu záchrannú plť. Trosky lietadla pri tom boli roztrúsené vo vzdialenosti 1,5 až ôsmich kilometrov od pobrežia,“ povedal.

Záchranárske jednotky postupne dovážajú na breh... Foto: Reuters, STRINGER
pád lietadla, soči, trosky, Záchranárske jednotky postupne dovážajú na breh trosky a osobné veci obetí.

Začína sa vyšetrovanie tragédie

Vyšetrovatelia podľa agentúry Interfax zvažujú niekoľko verzií možných príčin katastrofy, vrátane technickej poruchy, kvality paliva, alebo zrážky s vtákmi. „Vták mohol vlietnuť do motora,“ povedal agentúre nemenovaný zdroj oboznámený s vyšetrovaním. Pri letisku sa nachádza ornitologická stanica a vtáčia rezervácia.

Experti sa podľa nemenovaného zdroja agentúry Interfax prikláňajú k verzii, že lietadlo havarovalo v dôsledku technickej poruchy, ktorá sa prejavila v okamihu, keď sa lietadlo snažilo nabrať výšku. Chyba skúsených pilotov je podľa zdroja málo pravdepodobná a počasie bolo priaznivé.

Predtým sa hovorilo aj o možnosti zrážky s vtákmi či načerpanie nekvalitného paliva pri medzipristátí v Soči. V médiách sa mihla aj zmienka, že vzhľadom na nedostatok informácií nemožno vylúčiť ani hypotézu teroristického ú­toku.

Médiá sa pozastavujú nad tým, že lietadlo sa prvýkrát dostalo do vzduchu pred viac ako 33 rokmi. Ministerstvo obrany sa obhajuje, že rok výroby 1983 a 6 689 nalietaných hodín ešte neznamenajú, že nebolo schopné prevádzky.

Vo vyhlásení ruského rezortu obrany, ktoré priniesla tlačová agentúra TASS, sa spomína taktiež posledná oprava tohto lietadla typu Tupolev Tu-154, vykonaná 29. decembra 2014. Plánovanou údržbou prešlo naposledy v septembri 2016.

Katastrofu súčasne vyšetrujú kriminalisti z Vyšetrovacieho výboru, čo je akási ruská obdoba americkej FBI. Šéf výboru Alexander Bastrykin na miesto nariadil vyslať „skupinu skúsených vyšetrovateľov“.

Tupolev Tu-154 Foto: Reuters, DMITRY PETROCHENKO
Tupolev Tu-154 Tupolev Tu-154

Člen ruského parlamentu vylúčil, že by zrútenie spôsobili teroristi

Zrútenie lietadla mohlo byť zapríčinené zlyhaním techniky alebo posádky, súvislosť s terorizmom je však vylúčená. Povedal to predseda výboru pre obranu a bezpečnosť v hornej komore ruského parlamentu Viktor Ozerov.

Podľa vyjadrenia Ozerova, ktoré priniesla štátna tlačová agentúra RIA Novosti, je terorizmus ako príčina havárie „úplne vylúčený“, keďže ide o lietadlo prevádzkované armádou. Hovorkyňa Vyšetrovacieho výboru Ruskej federácie Svetlana Petrenková medzitým uviedla pre agentúru TASS, že vojenskí vyšetrovatelia v tomto prípade preverujú podozrenie zo spáchania trestného činu porušenia pravidiel letovej bezpečnosti. Výbor už zaistil príslušné dokumenty a vypočúva osoby, ktoré sa podieľali na príprave letu.

Tupolev Tu-154 je trojmotorové prúdové lietadlo vyvinuté začiatkom 70. rokov 20. storočia, ešte v sovietskom období.

Pohľad z výšky na pristávacie dráhy... Foto: Reuters, Maxim Shemetov
Soči, letisko Pohľad z výšky na pristávacie dráhy medzinárodného letiska v Soči.

Ruské médiá špekulujú o možnom útoku

Hoci oficiálne Rusko možnosť teroristického útoku na lietadlo odmieta, v ruských médiách sa objavili špekulácie pripúšťajúce násilný scenár katastrofy. Hovorí sa o možnej explózii na palube.

Igor Obodkov z moskovského letiska Šeremeťjevo tvrdí, že výbuch na palube lietadla Tu-154 nemožno vylúčiť. Možná je aj chyba pilota, aj keď posádka bola veľmi skúsená. Podľa bývalého leteckého dispečera Vitalija Andrejeva mohla pád lietadla vyvolať „mimoriadna situácia“ na palube, ktorá pilotovi zabránila vyslať núdzový signál.

Ak by sa lietadlo dostalo do technických problémov, nič by nebránilo tomu, aby posádka informovala dispečerov v Soči. „Len dve minúty po štarte sa lietadlo stratilo z radarov a nevyslalo žiadny signál. To svedčí o tom, že stroj mohol byť vystavený nejakej vonkajšej sile,“ povedal Andrejev moskovskému rozhlasu.

Niektorým ruským expertom katastrofa pripomína minuloročnú tragédiu ruského boeingu nad Sinajským polostrovom s 224 obeťami. Letec Sergej Knyšov novinárom z agentúry RBK povedal, že ak na palube vznikol problém, posádka z nejakých dôvodov nestihla reagovať. „Chyba pilotáže je nepravdepodobná, za joystickom nesedeli deti,“ povedal Knyšov.

Rozhlasová stanica Echo Moskvy si kladie otázku, prečo lietadlo vykonalo v Soči medzipristátie, keď lietadlá rovnakého typu zvyčajne z Moskvy do Sýrie lietajú priamo. Podľa oficiálnej správy mal stroj v Soči doplniť palivo. „Je možné, že Tu-154 tam pristál z iných príčin,“ uviedla stanica.

Podľa oficiálnych správ vyšetrovateľov možnosť teroristického útoku medzi vyšetrovacie verzie nezaradili. Podiel teroristov na skaze lietadla odmietajú aj politické zdroje v Kremli.

Fico kondoluje pozostalým obetí

Predseda vlády Robert Fico vyjadril sústrasť v súvislosti s leteckým nešťastím. Premiér poslal sústrastný telegram prezidentovi Ruskej federácie Vladimírovi Putinovi. Vo svojom mene i v mene celej vlády Robert Fico vyjadril hlbokú a úprimnú sústrasť pozostalým obetí i celému ruskému ľudu, informovala o tom hovorkyňa premiéra Beatrice Szabóová,

"S hlbokým zármutkom som prijal správu o tragédii lietadla v ruskom Soči, na palube ktorého cestovala takmer stovka ľudí, medzi inými aj členovia legendárneho súboru Alexandrovci.

Vyjadrujem nesmiernu ľútosť nad každou ľudskou obeťou," uviedol predseda vlády v kondolenčnom telegrame. „Osobne som poznal umeleckú činnosť Alexandrovcov, ktorí pravidelne hosťovali aj na Slovensku. Je veľkou stratou pre ruskú kultúru, že prichádza o mnohých členov tohto významného umeleckého súboru, ktorý je už dlhé roky veľvyslancom ruskej kultúry a jednou z jej vlajkových lodí. Je mi to veľmi ľúto,“ zdôraznil premiér.

Výber väčších leteckých nešťastí v Rusku za posledných desať rokov

  • 3. mája 2006 – Krátko pred pristátím v ruskom Adlere pri Soči sa do Čierneho mora zrútil Airbus A-320 arménskych aerolínií Armavia sa 113 osobami na palube. Haváriu nikto neprežil.
  • 9. júla 2006 – Pri pristátí v Irkutsku havarovalo dopravné lietadlo Airbus A-310 ruskej spoločnosti S7 s viac ako dvoma stovkami ľudí na palube. Počet obetí dosiahol 125.
  • 14. septembra 2008 – Zrútenie lietadla Boeing 737 ruskej spoločnosti Aeroflot pri meste Perm na Urale neprežil žiadny z 88 ľudí na palube. Medzi 82 cestujúcimi boli dve desiatky cudzincov.
  • 10. apríla 2010 – Pri Smolensku havaroval pri pristátí v hustej hmle poľský vládny špeciál Tu-154M s poľskými predstaviteľmi na palube. Zahynulo všetkých 96 osôb na palube (89 pasažierov a sedem členov posádky) vrátane prezidenta Lecha Kaczyńského.
  • 21. júna 2011 – Nehodu lietadla pri Petrozavodsku na severozápade Ruska neprežilo 44 pasažierov.
  • 7. septembra 2011 – Pri havárii lietadla Jak-42 v ruskej Jaroslavli zahynulo osem členov posádky a 37 hráčov a funkcionárov tímu Lokomotiv Jaroslavľ, vrátane hokejistu Pavla Demitru.
  • 2. apríla 2012 – Pri ruskom sibírskom meste Ťumeň sa krátko po štarte zrútil dvojmotorový turbovrtuľový stroj ATR-72 spoločnosti UTair so 43 ľuďmi na palube. Nehodu neprežilo 31 ľudí.
  • 17. novembra 2013 – V centrálnom Rusku sa pri pokuse o pristátie pri meste Kazaň sa zrútilo lietadlo Boeing 737. Zahynulo 50 ľudí – 44 cestujúcich a šesť členov z posádky.
  • 19. marca 2016 – Pri leteckom nešťastí na juhu Ruska zahynulo podľa doterajších správ 62 ľudí. Boeing 737–800 letiaci z Dubaja sa zrútil za zlej viditeľnosti pri pristávaní na letisku v Rostove na Done a začal horieť.
  • 25. decembra 2016 – Krátko po štarte z ruského Adleru pri Soči sa zrútilo do Čierneho mora ruskej lietadlo Tu-154 s 92 ľuďmi na palube, vrátane členov armádneho súboru Alexandrovcov.
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
debata chyba
Viac na túto tému: #Rusko #pád lietadla s Alexandrovovcami