Izrael predvolal aj veľvyslanca USA, ktoré umožnili rezolúciu OSN

Izrael si predvolal aj veľvyslanca Spojených štátov, ktorých postoj umožnil, že pri piatkovom hlasovaní v Bezpečnostnej rade OSN prešiel návrh rezolúcie požadujúcej od židovského štátu, aby prestal s výstavbou osád na okupovaných palestínskych územiach.

27.12.2016 07:23
Benjamin Netanjahu Foto: ,
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu.
debata (90)

Ambasádor Daniel Shapiro musel postoj USA v nedeľu večer osobne vysvetľovať izraelskému premiérovi Benjaminovi Netanjahuovi, uviedla agentúra AFP. Už predtým si Izrael predvolal veľvyslancov desiatich krajín, ktoré rezolúciu schválili. USA sa hlasovania zdržali. OSN pre schválenie rezolúcie kritizoval budúci americký prezident Donald Trump.

Rezolúcia proti ďalšiemu budovaniu izraelských osád v BR OSN prešla vďaka tomu, že Spojené štáty nevyužili právo veta. Je to po prvý raz od roku 1979, čo Washington v tejto otázke Izrael nepodporil. Spojené štáty, ktoré sú hlavným spojencom Izraela, vysvetlili svoj postoj tým, že rozširovanie osád poškodzuje snahy oživiť mierový proces na Blízkom východe.

Izrael sa búri

Izrael už oznámil, že sa rezolúcii nepodriadi. Netanjahu označil dokument za „neobjektívny a hanebný“ a vyhlásil, že Izrael prehodnotí svoje vzťahy s OSN, vrátane prítomnosti zástupcov tejto inštitúcie v Izraeli. Izraelská vláda podľa Netanjahua prijme odvetné opatrenia v podobe zablokovania finančných príspevkov do inštitúcií OSN.

Na ministerstvo zahraničia v Jeruzaleme sa mali počas nedele dostaviť ambasádori z desiatich krajín BR OSN, ktoré hlasovali za rezolúciu a ktoré majú v Izraeli veľvyslanectvá – teda z Británie, Číny, Ruska, Francúzska, Egypta, Japonska, Uruguaja, Španielska, Ukrajiny a Nového Zélandu. Nedeľa je v Izraeli pracovným dňom, ale väčšina ambasád je zatvorená a predvolanie veľvyslancov na Boží hod vianočný je krajne neobvyklé, poznamenala agentúra Reuters.

Už v nedeľu zrušil Netanjahu plánovanú návštevu ukrajinského premiéra Volodymyra Hrojsmana v Izraeli, ktorá sa mala konať tento týždeň. Podľa Izraela si ukrajinské ministerstvo zahraničia predvolalo na podanie vysvetlenia tohto kroku jeho veľvyslanca v Kyjeve.

Kritika Obamu aj OSN

Netanjahu v sérii vyhlásení kritizoval administratívu dosluhujúceho amerického prezidenta Baracka Obamu za to, že umožnila prijať rezolúciu. „Podľa informácií, ktoré máme, je nepochybné, že Obamova administratíva to celé vyvolala, podporovala, koordinovala zostavovanie textu a žiadala schválenie,“ povedal na rokovaní kabinetu izraelský premiér. Netanjahuov slovník je dôkazom toho, že vzájomný nesúhlas medzi premiérom a Obamom sa dostal na úroveň osobnej odplaty, uviedla agentúra AP.

Obamov nástupca Trump dal už po niekoľkýkrát najavo postoj ďaleko ústretovejší k židovskému štátu ako dosluhujúci šéf Bieleho domu. OSN podľa neho ukázala, ako je jej dnešná podstata „smutná“. „Spojené národy majú tak veľký potenciál, ale práve teraz je to len klub pre ľudí, ktorí sa chcú stretávať, rozprávať a byť bez starostí. Ako smutné!“ napísal Trump na twitteri.

Palestína rezolúciu privítala

Palestínsky minister zahraničia Rijád Málikí označil Netanjahuovu kritiku rezolúcie za pokryteckú, lebo dokument nie je protiizraelský. „Rezolúcia je o osadách, riešení dvoch štátov a o ukončení okupácie,“ povedal Málikí. „Netanjahu svojimi vyhláseniami a krokmi vedie Izrael pre politiku osád do izolácie,“ dodal.

Rezolúcia proti politike osád

Rezolúcia označuje izraelskú osadnú politiku za porušovanie medzinárodného práva a hlasovanie je podľa médií dôkazom toho, že Netanjahu privádza Izrael do hlbšej izolácie. Odklon USA sa síce po januárovej inaugurácii nového prezidenta Donalda Trumpa zrejme zastaví, Európa je však podľa denníka The Guardian Netanjahuovou vládou stále viac nespokojná.

Európska únia ako celok svoj prístup k Izraelu koordinuje spoločne so Spojenými štátmi, navyše je citeľná podpora naprieč európskymi štátmi na tvrdší postoj. EÚ v reakcii na stagnujúce mierové rozhovory medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi nariadila označovať tovar zo židovských osád na okupovanom území, tamojšie výrobky predávané v únii tak nesmú niesť označenie Izrael ako krajinu pôvodu.

Západný breh Jordánu a východnú časť Jeruzalema obsadil Izrael počas vojny v roku 1967. Tieto územia majú spolu s Pásmom Gazy tvoriť budúci palestínsky štát, o ktorého vznik sa Palestínčania dlhodobo usilujú. Chcú preto, aby z Predjordánska, teda Západného brehu, odišli všetci izraelskí vojaci i osadníci. Na Západnom brehu Jordánu a vo východnom Jeruzaleme žije asi pol milióna Židov a asi 2,5 milióna Palestínčanov.

90 debata chyba
Viac na túto tému: #Izrael #Palestína #BR OSN #Benjamin Natanjahu #okupované územia