Teror v Európe - atentáty v Bruseli, Nice a Berlíne

, 29.12.2016 15:00
Nice, teroristický útok, francúzsko
Anglická promenáda v Nice niekoľko dní po tom, čo na nej osamelý útočník šialenou jazdou nákladiakom zabil 86 ľudí vrátane desiatky detí. Autor: ,

Stalo sa to štyri mesiace po krvavých útokoch v Paríži. A len pár dní po tom, čo sa polícii v Bruseli podarilo dolapiť dlho hľadaného člena teroristického komanda, ktoré v novembri 2015 vyčíňalo v hlavnom meste Francúzska. Jeho zatknutie prinieslo najskôr úľavu. A potom teror. "Čierny deň" v Bruseli, 22. marec, sa začal na letisku Zaventem, keď uprostred rannej špičky dva mohutné výbuchy zdemolovali odletovú halu letiska.

Podľa viacerých svedkov pri jednej z priehradiek terminálu spustil nejaký muž krik v arabčine, neskôr sa ozývala streľba a následne sa odpálil samovražedný útočník, krátko po ňom na inom mieste ďalší. Tretia pripravená nálož nevybuchla. „Všade krv. Zranení ľudia. Bolo to ako vojnová scéna,“ opisoval pre belgickú televíziu Zach Mouzoun, ktorý priletel do Bruselu desať minút predtým, ako sa odpálil prvý samovražedný útočník.

Kým na Zaventem prúdili sanitky a záchranári, asi hodinu po útoku na letisku sa ozval výbuch aj v bruselskom metre – v jednom z vozňov na stanici Maelbeek – asi sto metrov od sídla Európskej komisie a ďalších inštitúcií EÚ. Tri samovražedné útoky v Bruseli si vyžiadali 32 obetí a približne tristo zranených.

Zranené ženy na bruselskom letisku Zaventem po...
Zranené ženy na bruselskom letisku Zaventem po útoku teroristov, ktorí sa odpálili v odletovej hale v čase rannej špičky. Pri marcových útokoch v Bruseli zomrelo 32 ľudí. Autor: SITA/AP, Ketevan Kardava

Susedné Francúzsko zažilo o niekoľko mesiacov nato ďalší šok. Navyše v deň najväčšieho štátneho sviatku 14. júla, keď si tradične vo veľkom pripomína výročie Dobytia Bastily. Prekvapujúcou hlavnou zbraňou osamelého útočníka v prímorskom Nice sa stal 25-tonový kamión. Ako šialenec s ním vyšiel na Anglickú promenádu a zrážal ľudí, ktorí sa boli predtým pozrieť na ohňostroj. „Obrovskou rýchlosťou sa prihnal obrovský biely nákladiak, ktorý menil smer tak, aby skosil čo najviac ľudí. Videl som telá, ako letia pozdĺž cesty ako bowlingové kuželky. Počul som zvuky a krik, na ktoré nikdy nezabudnem,“ opísal situáciu Damien Allemand, reportér denníka Nice Matin.

Tretia masakra vo Francúzsku za 18 mesiacov si vyžiadala 86 obetí, medzi ktorými bolo desať detí. Nákladné auto totiž prešlo dva kilometre, kým sa polícii podarilo vražedné auto zastaviť a šoféra zneškodniť. Paradoxne tento útok sa stal v čase, keď bolo Francúzsko po teroristických útokoch v Paríži stále vo výnimočnom stave, teda tam mali platiť prísnejšie bezpečnostné opatrenia. Výnimočný stav napokon potrvá zrejme až do júla 2017.

Zničený kamión po útoku v Nice.
Zničený kamión po útoku v Nice. Autor: SITA/AP, Sasha Goldsmith

Nákladné auto ako zbraň použil aj útočník v Berlíne. Pár dní pred Vianocami ukradnutým poľským kamiónom vtrhol večer na vianočný trh na námestí Bretscheidplatz v západnej časti mesta. Obeťami jeho vyčíňania sa stalo 12 ľudí vrátane poľského šoféra kamióna, takmer 50 ľudí bolo zranených. Niektorí z nich boli vo veľmi vážnom stave.

Útoky v Európe podľa Europolu ukazujú, že teroristi môžu meniť taktiku. Samovražedné útoky v Paríži a Bruseli páchali teroristi, ktorí sa otvorene hlásili k tzv. Islamskému štátu a mali naň kontakty v Sýrii. A tak, ako to majú teroristi vo zvyku, snažili sa získať čo najväčšiu pozornosť svetových médií a spáchať útok s čo najväčším počtom obetí. „Jedným z hlavných cieľov terorizmu je zastrašiť obyvateľstvo,“ pripomína Europol. Zrejme aj teroristi z Bruselu mali v pláne väčší útok, ale pravdepodobne inde, rozhodli sa však zaútočiť skôr, ako mali v úmysle – krátko po zatknutí muža, ktorý mohol ich plány vyzradiť.

Pri vrahovi z Nice, ale aj ďalších osamelých vlkoch, ktorí počas roka spáchali menšie útoky napríklad v Nemecku, sa priame prepojenie na teroristickú organizáciu nenašlo. K niektorým sa prihlásil tzv. Islamský štát, pri iných zas vyšetrovatelia zistili, že páchatelia sa teroristami inšpirovali. Podľa Europolu vo všeobecnosti to boli často mladí muži s kriminálnou minulosťou, ktorí sa cítili byť diskriminovaní, ponižovaní a vyčlenení zo spoločnosti a niektorí mali tiež psychické problémy. Nepatrili k tým, čo by pravidelne chodili do mešity. Väčšinou sa radikalizovali veľmi rýchlo a tzv. Islamským štátom sa inšpirovali na internete a sociálnych sieťach. „Väčšina útokov v mene Islamského štátu bola spáchaná jednotlivcami, ktorí sa ním skôr inšpirovali, ako tými, ktorí by priamo pracovali pre túto teroristickú organizáciu,“ upozorňuje Europol.

Aj v prípade, že sa koaličným silám podarí poraziť teroristickú organizáciu tzv. Islamský štát v Sýrii a Iraku, riziko útokov nie je zažehnané. To je tiež dôvod, prečo by štáty v EÚ mali posilňovať spoluprácu v boji proti terorizmu. Veď vďaka lepšej výmene informácií a spolupráci tajných služieb i polície medzi európskymi štátmi sa už podarilo zmariť viacero teroristických či­nov.

Extrémizmus vraždí

Jo Coxová
Jo Coxová Autor: SITA/AP, Yui Mok

Teror v Európe – to nie sú len radikáli z tzv. Islamského štátu alebo tí, ktorí sa ním inšpirujú. Hrozbou pre slobodu a demokraciu je aj nárast extrémistických krajne pravicových síl v mnohých krajinách. Ich stúpenci zneužívajú utečeneckú krízu, radikalizujú mladých, extrémne odnože ich dokonca učia bojovať. Ozývajú sa čoraz hlasnejšie, s čoraz agresívnejším slovníkom, na sociálnych sieťach šíria nenávisť, vystupujú proti politickej korektnosti a zároveň sa oháňajú slobodou prejavu. Pod ich vplyvom rastie počet útokov na cudzincov, moslimov či židov, ale aj aktivistov, ktorí bránia hodnoty liberálnej demokracie a ľudské práva.

Niektorí nezostávajú už len pri slovných výpadoch a urážkach. Labouristická poslankyňa britského parlamentu Jo Coxová, 41-ročná matka dvoch malých detí, zomrela po brutálnom útoku pravicového extrémistu Thomasa Maira. Stalo sa tak týždeň pred júnovým referendom o vystúpení Británie z EÚ. Coxová sa zastávala sýrskych utečencov a bola stúpenkyňou zotrvania Británie v EÚ. Pre neonacistov, ktorí žiadajú „bielu Britániu“, bola „zradkyňou“. Jej vraha, v ktorého byte polícia našla neonacistické materiály a ktorého nedávno odsúdili na doživotie, extrémna pravica vychvaľuje.

Rastúci počet útokov sympatizantov alebo členov extrémnej pravice núti aj Londýn konať. Po prvý raz v dejinách Británia zakázala domácu extrémne pravicovú neonacistickú skupinu Národnú akciu. „Je to rasistická, antisemitská a homofóbna organizácia, ktorá vyvoláva nenávisť, oslavuje násilie a propaguje odpornú ideológiu,“ vyhlásila britská ministerka vnútra Amber Ruddová. Odborník na extrémizmus Mathew Feldman z Teesside University v tejto súvislosti pre BBC upozornil, že v uplynulých rokoch sa pozornosť sústredila viac na džihádistické islamistické organizácie a až teraz prichádza na to, že hrozbu predstavuje aj krajná pravica. A to sa netýka len Británie. Populisti a krajná pravica sa po víťazstve Donalda Trumpa v amerických prezidentských voľbách cítia na koni aj inde.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Brusel #teroristický útok #paríž #Berlín #Nice
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku