Migračná kríza ustúpila z titulných strán novín, ale nezmizla. Cez Stredozemné more prišlo tento rok do Európy menej ľudí ako vlani, ale viac ich na strastiplnej ceste zahynulo. "Zdá sa, že urgentný pocit z krízy ustúpil, ale je pravdepodobné, že je to krátkodobá záležitosť. Povedal by som, že rok 2017 bude opäť veľmi zložitý a nemyslím si, že Európska únia má k dispozícii štrukturálne politiky, na základe ktorých by si s tým vedela poradiť,“ uviedol pre Pravdu Christian Kaunert z Inštitútu pre európske štúdie v Bruseli. "Dohoda medzi EÚ a Tureckom možno neprežije. Napriek tomu sa stáva vzorom pre rokovania s inými krajinami, napríklad s Egyptom. Projekt európskej pobrežnej a pohraničnej stráže únia zďaleka naplno nedokončila. Takže sa dá povedať, že sme urobili niektoré kroky, ale je potrebné urobiť oveľa viac, aby bola únia schopná zvládnuť podobnú krízu, akú sme mali v roku 2015,“ pripomenul expert na migráciu.
Podľa Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) sa vlani dostalo cez Stredozemné more do Európy okolo 1 015 000 ľudí a takmer 3 800 zahynulo alebo je nezvestných. Tohto roku ich prišlo takmer 360-tisíc. Mŕtvych a nezvestných je asi päťtisíc.
Efektívna solidarita
Od júla do 31. decembra Slovensko predsedá Rade Európskej únie. Bratislava sa snaží nájsť recept na kompromis v súvislosti s migračnou krízou. Najprv prišla s konceptom flexibilnej a potom efektívnej solidarity. Je založený na tom, že všetky krajiny EÚ by sa podieľali na riešení, ale dobrovoľne podľa svojich schopností.
"Naše rozhodnutie je také, že budeme ďalej rokovať o tejto takzvanej efektívnej solidarite, keď predsedníctvo preberie Malta,“ vyhlásil na summite EÚ v Bruseli predseda Európskej rady Donald Tusk. Odpovedal tak na otázku Pravdy, či slovenský návrh bude základom pre hľadanie riešení, ako čeliť migračnej kríze.
Do roku 2017 však vstupujeme stále s viac otázkami ako odpoveďami. "Migrácia má cezhraničné dimenzie, má dosah na rôzne oblasti politiky, a preto si vyžaduje zásah rozličných aktérov. Pohyb migrantov je výsledok globálnych procesov a nedá sa zastaviť. Ľudia po celom svete majú právo hľadať rozličné ekonomické podmienky, nájsť si prácu alebo utiecť pred vojnou či prírodnými katastrofami,“ pripomenula pre Pravdu Daniela Irreraová, odborníčka na medzinárodné vzťahy na univerzite v talianskej Katánii.
EÚ tak stojí pred viacerými výzvami. Nárast populizmu a extrémizmu ovplyvňuje aj rétoriku centristických strán, ktorá je smerom k migrantom neraz taká, že je nemožné ju rozoznať od radikálnych subjektov. Odborník na bezpečnosť z konzultačnej firmy Valens Global Nathaniel Barr upozorňuje, že s každým podobným útokom, aký zažil Berlín na vianočnom trhu, to môže byť ešte horšie.
"Fakt, že Anis Amri mohol zostať v Nemecku viac ako rok po tom, čo mu zamietli azyl, poukazuje na veľké trhliny v systéme a nedostatky nielen nemeckého, ale pravdepodobne aj európskeho systému migračnej politiky. A prispieva to aj k celkovej neistote,“ uviedol pre Pravdu Barr.
Kto je efektívny
Samozrejme, zaistiť bezpečnosť svojich občanov je povinnosť každého štátu. Z globálnejšieho hľadiska je to však len jedna časť problému migrácie. Snaha EÚ pozdvihnúť ekonomicky viaceré krajiny Afriky, čo je plán, ktorý podporuje aj slovenské predsedníctvo, dáva zmysel. Je to však beh na extrémne dlhú trať. Okrem toho viaceré štúdie svedčia o tom, že štáty, ktoré sa len zdvíhajú z chudoby, obyvatelia neraz opúšťajú rovnako. V skutočnosti im totiž hospodársky rozvoj dáva väčšiu možnosť a šancu cestovať a hľadať ešte lepší život.
Európska únia sa tiež bude musieť pravdepodobne zamyslieť nad tým, akú úlohu bude zohrávať pri riešení vojen najmä v susedstve, ktoré produkujú utečencov. Konflikt v Sýrii je príkladom toho, keď únia nedokázala nájsť jednotnú politiku a jej schopnosť ovplyvniť dianie je veľmi malá. Vojna pritom stále vytvára utečencov. V roku 2016 bola medzi ľuďmi, ktorí prišli do Európy, takmer štvrtina Sýrčanov.
"Neobviňujme však EÚ z toho, že môže za tragédie, aké vidíme v Aleppe a v iných častiach Sýrie. Viem, že nie sme dostatočne efektívni. Nanešťastie viem aj to, kto je efektívny v Sýrii. Nie však v humanitárnom zmysle, ale v bombardovaní,“ odpovedal Tusk na otázku Pravdy, čo bude únia robiť v Sýrii, v zjavnej narážke na režim Bašára Asada, Rusko a Irán.