John Kerry, minister zahraničných vecí končiacej americkej vlády prezidenta Baracka Obamu, obhajoval nedávnu rezolúciu BR OSN, ktorá Izrael vyzvala na zastavenie tejto činnosti. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu, ktorý už túžobne očakáva zmenu v americkej zahraničnej politike po januárovom nástupe Donalda Trumpa do Bieleho domu, obvinil Kerryho z neobjektívnosti. Trump naznačil, že pod jeho vedením budú USA k židovskému štátu oveľa ústretovejšie.
Kerry obhajoval rezolúciu OSN, ktorá kritizuje Izrael
Americký minister zahraničia John Kerry obhajoval rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN požadujúcej od Izraela, aby prestal s výstavbou osád na okupovaných palestínskych územiach. Podľa neho sa tak zachováva možnosť mierového „riešenia dvoch štátov“, teda vzniku samostatného palestínskeho štátu vedľa existujúceho izraelského.
Už súčasná situácia medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi podľa Kerryho neumožňuje vznik palestínskeho štátu a naopak nahráva večnej okupácii palestínskych území Izraelom. Americký šéfdiplomat v tejto súvislosti varoval pred národnostnou segregáciou a nerovnosťou medzi Židmi a Palestínčanmi.
Spojené štáty umožnili schválenie rezolúcie BR OSN tým, že sa zdržali hlasovania, a to v súlade so svojimi hodnotami tak, ako to robili aj predchádzajúce americké vlády, uviedol Kerry v prejave, v ktorom zhodnotil doterajší vývoj izraelsko-palestínskeho mierového procesu.
„To je to, čo obhajujeme: budúcnosť Izraela ako židovského a demokratického štátu žijúceho v mieri a bezpečí po boku svojich susedov,“ povedal Kerry. „Ak je voľbou len jeden štát, potom Izrael môže byť buď židovský alebo demokratický, ale nemôže byť zároveň oboje, a nikdy nebude naozaj žiť v mieri,“ povedal Kerry v prejave.
Kerry tiež dodal, že by Jeruzalem mal byť hlavným mestom oboch susediacich štátov, čím podporil palestínsku predstavu o mierovom vyrovnaní. Kým Palestínčania chcú urobiť metropolu z východného Jeruzalema, Izrael sa o mesto nechce deliť.
Podľa agentúry AP sa šéf americkej diplomacie tiež snažil ukázať, že sa nezameriava výhradne len na prehrešky Izraela. Poukázal na opakujúce sa podnecovanie k násiliu zo strany palestínskych politikov a zmienil sa o židovských obavách z rýchlejšie rastúcej arabskej populácie, ktorá môže výhľadovo urobiť zo Židov menšinu v Izraeli. Vznik samostatného palestínskeho štátu by tak práve bol riešením.
Šéf americkej diplomacie vyjadril pochybnosti nad tým, či izraelský premiér Benjamin Netanjahu skutočne podporuje vznik palestínskeho štátu, k čomu sa aj Izrael výhľadovo zaviazal v doterajšom mierovom procese.
Tiež poprel obvinenia, že text rezolúcie USA zosnovali. Povedal, že vláda amerického prezidenta Baracka Obamu pre bezpečnosť Izraela urobila svojím zahranično politickým pôsobením zďaleka najviac zo všetkých.
Netanjahu obvinil Kerryho z neobjektívneho hodnotenia
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu kritizoval prejav Johna Kerryho a označil ho za neobjektívny. Kerry podľa neho nepochopil korene izraelsko-palestínskeho konfliktu: je to vraj to, že Palestínčania odmietajú existenciu Izraela v akýchkoľvek hraniciach. Netanjahu tiež obvinil Kerryho z toho, že je „posadnutý“ otázkou židovských osád.
Podľa vyhlásenia, ktoré vydala kancelária izraelského premiéra, Kerry vo svojej reči prekrúcal fakty v neprospech Izraela, podobne ako text rezolúcie BR OSN z minulého týždňa.
„Dlhšie ako hodinu sa posadnutým spôsobom zaoberal osadami a dostatočne neriešil korene konfliktu, totiž palestínsky odpor voči židovskému štátu, nech sú jeho hranice akékoľvek,“ dodal Netanjahu.
Izraelský premiér tak poukázal na problém rozštiepenosti palestínskej strany. O pokračovanie v mierovom procese sa totiž fakticky usiluje len vodca palestínskej samosprávy na Západnom brehu Jordánu Mahmúd Abbás, ktorý však nemá kontrolu nad Pásmom Gazy, kde vládnu radikáli z hnutia Hamas. To jeho autoritu neuznáva a spochybňuje samotnú existenciu Izraela.
Prelomová rezolúcia
Rezolúcia proti ďalšiemu budovaniu izraelských osád v BR OSN minulý týždeň prešla vďaka tomu, že Spojené štáty nevyužili právo veta. Je to po prvý raz od roku 1979, keď Washington v tejto otázke Izrael nepodporil. Židovský štát však už dlhodobo pokúša trpezlivosť vlády prezidenta Baracka Obamu stále rozširujúcou sa výstavbou osád na palestínskych územiach. Znižuje sa tým možnosť mierového vyrovnania s Palestínčanmi, ktorí sa usilujú o vznik životaschopného samostatného štátu.
Izrael na prijatie rezolúcie reagoval s nevôľou a netajil veľké podráždenie, čo dal najavo prakticky všetkými dostupnými diplomatickými prostriedkami voči všetkým 15 krajinám v BR OSN, ktoré dokument odsúhlasili.
Čo urobí Trump
Izraelská vláda teraz dúfa v obrat americkej zahraničnej politiky s nástupom Donalda Trumpa do Bieleho domu v januári. Trump rezolúciu kritizoval.
Kerry tiež konštatoval, že o ďalšom vývoji blízkovýchodného vzťahu, a teda o otázke osád, sporného postavenia Jeruzalema a o riešení „dvoch štátov“ rozhodne až ďalšia vláda. Dodal, že USA nemôžu robiť vôbec nič, keď vidia, že „nádeje na mier sa vzďaľujú“.
Úrady v Jeruzaleme odložili hlasovanie o výstavbe nových osád
Úrady v Jeruzaleme zrušili hlasovanie, v ktorom mali schvaľovať výstavbu takmer 500 nových bytov pre Izraelčanov v okupovanom východnom Jeruzaleme. Agentúre Reuters to povedal jeden z členov príslušného výboru pre výstavbu Hanan Rubin. Hlasovanie podľa neho odložili na žiadosť premiéra Benjamina Netanjahua. K svojmu krokom radnica pristúpila len pár hodín pred prejavom Johna Kerryho.
BR OSN síce vyzvala Izrael, aby výstavbu osád zastavil, jeruzalemská radnica však schválila výstavbu štvorposchodového bytového domu pre osadníkov v palestínskej štvrti vo východnej časti Jeruzalema.
Úrady podľa Rubina na odloženie hlasovania pristúpili aj preto, aby neboli ešte viac poškodené vzťahy s Obamovou vládou, ktorá s výstavbou osád nesúhlasí. Rozhodovať sa malo o výstavbe 492 bytov pre Izraelčanov v osadách Ramot a Ramat Šlomo. Naopak schválené je vybudovanie domu vo štvrti Silván pri historickom jadra Jeruzalema.
„Premiér uviedol, že podporuje výstavbu v Jeruzaleme, však na druhej strane nemusí teraz ešte prilievať olej do ohňa,“ uviedol Rubin. Ako poznamenala agentúra Reuters, príslušný výbor sa schádza pravidelne a môže sa rozhodnúť, že výstavbu schváli niekedy nabudúce.