A susedov, ktorí sa nám z akéhokoľvek dôvodu nepáčia, odstavíme nejakým plotom. S týmto pracujú aj populisti a extrémisti každého druhu. Skryté a otvorené formy izolacionizmu majú zelenú.
Briti sa referende o zotrvaní v EÚ rozhodli vziať si späť kontrolu, čokoľvek to znamená. Obyvateľov USA zase oslovil slogan Donalda Trumpa, že Amerika má byť na prvom mieste. Podobné heslá hlása aj radikálna pravica v Európe.
Ako rýchlo sa však uzatváranie sa do seba môže zmeniť na egoistickú zahľadenosť do seba a upätý nacionalizmus? Obchodné bariéry na jednej strane chránia domáce trhy, na druhej strane môžu viesť k ekonomickým konfliktom.
Digitálne ploty azda prinesú lepšiu bezpečnosť kybernetického priestoru, ale zároveň zakladajú nebezpečenstvo cenzúry. Delenie na nás a tých druhých, ktorí sú od nás oddelení, je však v tejto chvíli viditeľným tromfom, ktorý politici ponúkajú voličom.
Keď však niekto chce meniť pomerne otvorený a liberálny medzinárodný systém, mal by povedať, čo je jeho alternatívou. Koncert veľmocí, ktoré si podelia svet, a menšie štáty, akým je aj Slovensko, budú môcť len dúfať, že sa ocitnú na správnej strane plota?
Stavanie obchodných bariér či sťahovanie zahraničných firiem domov je možno krátkodobé populistické riešenie pre ľudí postihnutých globalizáciou. Čo však budú robiť krajiny exportne otvorené svetu, čo je zase aj príklad Slovenska a jeho globálneho automobilového priemyslu.
"Predpokladám, že izolacionistické hnutie sa bude v najbližších rokoch posilňovať,“ reagoval pre Pravdu Guy Laron, expert na globalizáciu z Hebrejskej univerzity v Jeruzaleme.
"Jeho lídri, akým je aj Trump, sa snažia svetu prezentovať tak, že sa obávajú o osud pracujúcej triedy. V skutočnosti sa však budú podieľať na ďalšom odčerpaní bohatstva od chudobných a strednej triedy smerom k najbohatšiemu 0,1 percentu. Keď niekto bude protestovať, očakávajte represie. Žijeme v nebezpečných časoch,“ myslí si Laron.