Reformy majú Ukrajincov ,zohriať' aj ,nakŕmiť'

Podľa polície asi tisíc, podľa médií "tisíce" Ukrajincov začali rok 2017 fakľovým pochodom v Kyjeve na počesť nedožitých narodenín kontroverzného nacionalistického politika Stepana Banderu.

03.01.2017 09:09
ukrajina, bandera Foto: ,
Aktivisti nacionalistického hnutia Sloboda pochodujú centrom Kyjeva pri príležitosti 108. výročia narodenia kontroverzného Stepana Banderu, zakladateľa Organizácie ukrajinských nacionalistov a neskôr Ukrajinskej povstaleckej armády, ktorá bojovala po boku nemeckých okupačných jednotiek počas druhej svetovej vojny a po nej proti ZSSR za vytvorenie ukrajinského štátu.
debata (52)

Možno málo, ale veľmi viditeľných stúpencov „samostatnosti za každú cenu“, akoby až tak netrápili „pozemské“ problémy budúcnosti Ukrajiny. Drvivú väčšinu ich spoluobčanov, ktorí dávno stratili ilúzie z Majdanu o „svetlejšej budúcnosti“, však viac ako minulosť dnes skôr zaujíma najbližšia budúcnosť.

„Navonok sa zdá, že na Ukrajine vládne pokoj. Dokonca včas schválili aj štátny rozpočet. Nemožno sa však zbaviť pocitu, že je to všetko vratké a krehké, že celá táto krehká konštrukcia sa v hociktorú chvíľu rozsype,“ charakterizuje súčasný stav v spoločnosti ukrajinský politológ Vadim Karasjov.

Situáciu komplikuje postoj predstaviteľov súčasnej vládnej moci, ktorý rozdelil ukrajinskú spoločnosť. Napríklad na tých, ktorí pokračovanie občianskej vojny v Donbase schvaľujú, a tých, ktorí ju považujú za neprípustnú. K tým prvým vizionárom najnovšie patrí aj Georgij Tuka, námestník ministra pre spravovanie „dočasne okupovaného územia“. Podľa neho do polovice roku 2018 sa Kyjevu podarí vrátiť pod svoju kontrolu spomínané územia. „Stane sa tak na základe našich podmienok, nášho scenára,“ tvrdil Tuka pred kamerami TV 112. Prezident Petro Porošenko tomu nasadil korunu tvrdením počas návštevy v prvej línii v Mariupole, keď vojakom oznámil, že „ukrajinská okupácia je dočasná“. Podľa Karasjova strany získajú hlasy voličov v predčasných parlamentných voľbách, v súvislosti s nestabilitou v parlamente očakávajú na jeseň 2017, ak stavia na prácu s ľuďmi „dole“ a nie na predvádzanie sa pred televíznymi kamerami.

Ukrajinský portál Vesti-ukr.com sa však viac ako na predpokladaný politický zápas o voličské hlasy sústredil na situáciu v ekonomike, ktorej dosah pociťujú každodenne milióny Ukrajincov. Okrem iného predpovedá opätovný rast cien na pozadí „postupnej straty spojencov v zahraničí“ a „hlbokého zmrazenia“ situácie v Donbase. V tomto roku majú znovu vzrásť ceny za komunálne služby. Tentoraz poplatky za dodávky elektriny. Od 1. marca sa totiž začína už tretia etapa „úpravy“ ceny. Už v minulom roku Ukrajinci museli prekonať rekordné zdražovanie, na ktoré reagovali odmietnutím platiť poplatky. Podľa zodpovedných úradov tak len za rok 2016 dosiahol dlh za komunálne služby 18 miliárd hrivien (623 miliónov eur). Podľa portálu, odvolávajúc sa na odborníkov, budú rásť aj ceny potravín (o 15 až 20 percent).

„Do marca sa podarí udržať ceny vďaka slabej kúpnej sile obyvateľstva, ale následne pôjdu hore,“ predpovedá Alexej Dorenko, šéf Asociácie dodávateľov obchodnej siete. Podľa neho svoje urobí vládne rozhodnutie prestať kontrolovať rozdiel medzi kúpnou a predajnou cenou, tzv. maržu. Do nových cien už zarátali aj zvýšenie minimálnej mzdy na 3 200 hrivien (necelých 111 eur). „Hore“ pôjde napríklad aj cena benzínu (30 hrivien – viac ako 1,03 eura za liter 95-ky) a pre rast spotrebnej dane aj pivo a alkohol. V prvom prípade o 20 % a cigariet o 30 %. A tak za škatuľku „pôžitku z nikotínu“ zaplatí Ukrajinec o 3 až 6 hrivien viac (10, resp. 20 centov) a za fľašu vodky o 10 – 12 hrivien (od 30 do 40 centov).

Podľa portálu Vesti-ukr.com však kľúčovými v tomto roku sú reformy v zdravotníctve a dôchodkovom zabezpečení. V prvom prípade si pacient napríklad bude musieť vybrať „rodinného doktora“. V prípade dôchodkov ráta reforma s pomocnými piliermi povinnými pre ľudí do 35 rokov (asi 6 miliónov Ukrajincov). Zmeny sa dotknú aj polície, ktorá získa oveľa väčšie právomoci, čo u kritikov vyvoláva obavy vzhľadom na jej terajšiu „nespoľahlivosť“ vo výkone služby.

A to všetko chce Kyjev financovať z pôžičky za tento rok vo výške 190 miliárd hrivien (takmer 6,6 miliardy eur) z toho asi 3 miliardy eur zo zahraničia.

Vedie Tymošenkovej Vlasť

Volebné preferencie podľa decembrového sociologického prieskumu

  • 1. Baťkivština (Vlasť) – 16 % z tých, ktorí by išli voliť
  • 2. Solidárnosť v koalícii s Porošenkovým blokom – 11,8 % a Opozičný blok – 11,7 %
  • 3. Svojpomoc 8,6 % a Radikálna strana 8,5 %.
  • 4. Občiansky postoj 6,7 %
  • 5. Za život 5,9 % a Sloboda 5,9 %

    ZDROJ: KYJEVSKÉ SOCIOLOGICKÉ CENTRUM RATING

© Autorské práva vyhradené

52 debata chyba
Viac na túto tému: #reformy #pôžička #Stepan Bandera #Ukrajina #Petro Porošenko