Jeden z najvýraznejšie portugalských politikov posledného polstoročia Soares bol hospitalizovaný 13. decembra kvôli „celkovému zhoršeniu zdravotného stavu“. Počas Vianoc sa jeho stav zhoršil a exprezident upadol do hlbokej kómy.
Nemocnica dnes podľa AFP nešpecifikovala presnú príčinu úmrtia. Podľa jeho blízkych sa ale exprezident úplne neuzdravil po encefalitíde, ktorú prekonal v roku 2013. Jeho zdravotný stav sa zhoršil po úmrtí manželky v júli 2015.
Po jeho hospitalizácii vlani v decembri ho v nemocnici navštívila i rada politikov vrátane prezidenta Marcela Rebela de Sousu a premiéra Antónia Costu. „Je niekoľko postáv, ktoré určovali a určujú našu demokraciu. A človek nemusí byť z rovnakej politickej strany, aby rozpoznal, čo urobili pre túto krajinu,“ povedal už v decembri prezident de Sousa, ktorý je zo stredopravej strany.
„Stratili sme dnes niekoho, kto bol tvárou a hlasom našej slobody, za ktorú celý život bojoval,“ komentoval Soaresovo úmrtie Costa, ktorý je na návšteve v Indii. Prezident de Sousa dnes označil Soares za „bojovníka za slobodu“ a pohnutým hlasom podľa AFP dodal, že Portugalsko musí teraz bojovať na Soaresov nesmrteľný odkaz.
„Je to smutný deň pre všetkých Portugalcov. Bol jedným zo zakladateľov demokratického režimu, v ktorom teraz žijeme,“ vyhlásil expremiér Pedro Passos Coelho.
Sústrasť Soaresovej rodine aj portugalskému ľudu vyjadril napríklad španielsky kráľ Felipe VI. alebo predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker, ktorý „svojho priateľa Mária“ tiež označil za symbol prechodu Portugalska k demokracii. Podľa Junckera tiež Soares rozhodujúcim spôsobom prispel k tomu, že sa „Portugalsko stalo nenahraditeľným členom európskej rodiny“.
Soares bol zakladateľom portugalskej Socialistickej strany (PS) a je považovaný za otca portugalskej demokracie. Počas svojej politickej kariéry dvakrát zastával post predsedu vlády (1976–1978 a 1983–1985) a v rokoch 1986–1996 bol portugalským prezidentom. V rokoch 1999–2004 bol poslancom Európskeho parlamentu za Socialistickú stranu.
V roku 2006 bol opäť kandidátom socialistov na funkciu prezidenta, vo voľbách však neuspel – so 14 percentami skončil na treťom mieste za konzervatívcom Aníbalom Cavacom Silvom a nezávislým kandidátom Manuelom Alegrem.