Stal sa väčším než šport
„Ako boxer bol jedným z najlepších všetkých čias. Nielen to, prekročil hranicu a stal sa väčším než šport. Bol to pravdepodobne jeden z najuznávanejších ľudí na planéte. Možno vydláždil cestu aj Barackovi Obamovi, aby sa mohol stať americkým prezidentom. Zmenil celý koncept populácie čiernej pleti v USA,“ povedal krátko po jeho smrti boxerský manažér Frank Warren. Muhammad Ali, vlastným menom Cassius Marcellus Clay, bol viacnásobným šampiónom v ťažkej váhe a olympijským víťazom.
Prvým veľkým momentom jeho kariéry bol jeho súboj so Sonnym Listonom 25. februára 1964. Favoritom bol obhajca majstrovského opaska. Dobitý Liston napokon pre zranenie ramena nenastúpil včas na siedme kolo. Muhammad Ali reagoval spontánnymi prejavmi radosti a výkrikmi: „Som najlepší!“
Newyorská Madison Square Garden bola 8. marca 1971 dejiskom „Zápasu storočia“, v ktorom Muhammad Ali nastúpil proti tiež nezdolanému Joeovi Frazierovi. O víťazovi rozhodli až body rozhodcov – zvíťazil Ali.
Štatistika 191 centimetrov vysokého šampióna bola 56 víťazstiev (z toho 37 K. O.) v 61 zápasoch. Na konci milénia ho periodikum Sports Illustrated vyhlásilo za najlepšieho športovca 20. storočia, rovnakú poctu mu dopriala aj BBC. Kariéru ukončil v roku 1981 a už o rok neskôr sa uňho prejavili symptómy Parkinsonovej choroby. Podľa lekárov choroba u Aliho bola pravdepodobne následkom tisícov úderov, ktoré schytal od súperov počas kariéry. Jeho zrejme najemotívnejším verejným vystúpením už v čase, keď ho zachvátila choroba, bolo zapálenie olympijského ohňa na OH 1996 v Atlante. Postojačky mu tlieskalo 70 000 divákov. Zomrel 3. júna tohto roku vo veku 74 rokov.
Foto: SITA/AP
David Bowie (69)
Patril k najvýznamnejším hudobníkom, oceňované je najmä jeho novátorstvo zo 70. rokov, ktoré sa prejavilo na albumoch ako The Rise And Fall of Ziggy Stardust and the Spiders From Mars, Young Americans či Heroes. Britský muzikant má na konte viac ako dve desiatky štúdiových albumov, posledný Blackstar vyšiel len dva dni pred jeho smrťou. Získal dve Grammy, vrátane ceny za celoživotné dielo, ďalej tiež tri BRIT Awards, pričom jednu dostal za prínos britskej hudbe. V roku 1996 ho uviedli do Rock'n'rollovej siene slávy. Zomrel po 18-mesačnom boji s rakovinou.
Fidel Castro (90)
Foto: SITA/AP, Charles Tasnadi
Pre jedných bol totalitný vládca, pre druhých garant nezávislosti Kuby. Po úspešnej partizánskej vojne proti Batistovmu režimu sa v roku 1959 dostal k moci. V zahraničnej politike bol proti USA, od polovice 60. rokov sa definitívne priklonil k Moskve. Potláčanie slobôd na Kube vrátane slobody slova alebo slobody vyznania vyvolalo silnú kritiku na adresu Castra a vzniklo disidentské hnutie a silná komunita odporcov. V júli 2006 šokoval, keď pre operáciu tráviaceho traktu prvýkrát po 47 rokoch odovzdal najvyššie právomoci bratovi. Aj potom sa však často vyjadroval v tlači k rôznym témam.
Leonard Cohen (82)
Pôvodne sa snažil o kariéru spisovateľa. Po štúdiu sa presťahoval na grécky ostrov Hydra, kde vydal niekoľko zbierok poézie, no nedosiahol komerčný úspech. V roku 1967 zamieril do New Yorku, kde debutoval albumom Songs Of Leonard Cohen. Kanadský hudobník až do tohto roku vydal celkovo 14 albumov. Medzi jeho najznámejšie skladby patria So Long Marianne, Dance Me To The End Of Love a Hallelujah. Od roku 1991 je členom Kanadskej hudobnej siene slávy, od roku 2008 Rock'n'rollovej siene slávy a v roku 2010 mu udelili cenu Grammy za celoživotné dielo.
Zaha Hadid (65)
Budovu Rosenthalovho centra súčasného umenia v Cincinnati, ktorú navrhovala, označil New York Times v roku 2003 za najvýznamnejšiu budovu na území USA od konca studenej vojny. Iracko-britská architekta navrhovala stavby po celom svete, napríklad budovu BMW v nemeckom Lipsku, stanicu lanovky v rakúskom Innsbrucku či Centrum Hejdara Alijeva v azerbajdžanskej metropole Baku. Zaslúžila sa tiež o projekt zóny Čulenova v Bratislave. V roku 2004 ako vôbec prvá žena získala Pritzkerovu cenu za architektúru, neoficiálne označovanú za Nobelovu cenu za architektúru.
Umberto Eco (84)
Považoval sa viac za filozofa ako spisovateľa, tvrdiac, že romány píše iba počas víkendov. Taliansky spisovateľ a autor románu Meno ruže (1980) po dokončení štúdia filozofie v Turíne pracoval pre taliansku verejnoprávnu televíznu a rozhlasovú spoločnosť. Neskôr sa vrátil na univerzitu, kde prednášal. Od roku 2008 bol emeritným profesorom na Univerzite v Bologni. Počas kariéry mu viaceré svetové univerzity udelili čestné akademické tituly. Medzi jeho známe diela patria aj Foucaultovo kyvadlo (1988), Pražský cintorín (2010) a Nulté číslo (2015), no napísal aj množstvo vedeckých kníh a esejí.
Věra Čáslavská (74)
Foto: SITA, Jozef Jakubčo
Na olympijských hrách 1960 v Ríme, 1964 v Tokiu a 1968 v Mexico City vybojovala v športovej gymnastike sedem zlatých a štyri strieborné olympijské medaily. Je jediná žena v histórii so siedmimi individuálnymi najcennejšími kovmi. Čáslavská je aj štvornásobnou majsterkou sveta a jedenásťnásobnou majsterkou Európy. V roku 1968 sa pridala ku kritikom okupácie Československa vojskami krajín Varšavskej zmluvy. Podpísala aj známu petíciu Dvetisíc slov a jednu zo svojich medailí darovala Alexandrovi Dubčekovi, za čo ju v roku 1971 vylúčili z radov československej telovýchovy.
Karol Machata (88)
Jeho nádherný zamatový hlas znel z javiska, filmového plátna, rozhlasu aj z televíznej obrazovky. V Činohre SND pôsobil slovenský herec takmer polstoročie. V divadle vynikol najmä v shakespearovských postavách a v dielach ruských autorov. Vo filme debutoval v roku 1950 a odvtedy patril medzi najobsadzovanejších filmových a televíznych hercov. Hral v desiatkach filmov, ktoré patria do zlatého fondu slovenskej kinematografie. V roku 1979 získal titul národný umelec. Za zásluhy v oblasti divadelnej, filmovej a rozhlasovej tvorby mu prezident v roku 2003 udelil Pribinov kríž II. triedy.
Adolf Born (85)
Český výtvarník, ilustrátor a karikaturista sa stal slávnym predovšetkým vďaka typickým postavičkám plným humoru. Stvárnil postavy Macha a Šebestovej, jeho ilustrácie sa nachádzajú aj v sérii detských kníh Boříkovy lapálie či v románe Tři mušketýři.
Johann Cruyff (68)
Holandský futbalový útočník bol jednou z najväčších postáv futbalovej histórie, tri razy získal ocenenie pre najlepšieho hráča na svete (1971, 1973 a 1974). Rodák z Amsterdamu zanechal výraznú stopu najmä v miestnom Ajaxe, FC Barcelona a holandskej reprezentácii.
Bud Spencer (86)
Foto: Profimedia
Carlo Pedersoli bol prvým Talianom, ktorý zvládol plaveckú krauliarsku stovku pod jednu minútu. Štartoval na OH 1952 aj 1956, bol aj vodným pólistom. Až keď ukončil športovú kariéru, svet ho spoznal aj pod pseudonymom Bud Spencer. Ako dobrotivého filmového hromotĺka. Osudové bolo jeho stretnutie s režisérom Giuseppem Colizzim, ktorý ho dal dohromady s Mariom Girottim, alias Terenceom Hillom. Zladená dvojica kumpánov, ktorá v boji za spravodlivosť nikdy nešetrila štipľavými fackami, účinkovala v druhej polovici 20. storočia predovšetkým v spaghetti-westernoch.
Juraj Černý (54) Slovenský hudobník bol spoluzakladateľom Tublatanky. Za desať rokov nahral s touto skupinou sedem štúdiových albumov. Neskôr pôsobil ako bubeník v kapele Slobodná Európa. Venoval sa tiež písaniu scenárov či réžii. Zomrel na dlhodobé ochorenie čriev.
Martin Filko (35)
Slovenský ekonóm bol poradcom ministra financií Jána Počiatka, premiérky Ivety Radičovej a hlavným ekonómom rezortu financií za druhej vlády Roberta Fica. V Inštitúte finančnej politiky pripravoval reformu verejnej správy. Utopil sa v Dunaji, po tom, čo saprevrátilo jeho kanoe.
Péter Esterházy (66)
Foto: SITA, Zoltan Balogh
Maďarský spisovateľ bol jedným z najuznávanejších maďarských autorov súčasnosti. Jeho kľúčové dielo Harmonia Caelestis sprístupnilo pred rokmi vydavateľstvo Kalligram. Bol laureátom celého radu prestížnych maďarských i zahraničných cien a vyznamenaní.
Butrus Butrus-Ghálí (93)
Egyptský politik a diplomat pôsobil v rokoch 1992 až 1996 ako generálny tajomník Organizácie Spojených národov. Počas jeho éry na čele svetovej organizácie musel riešiť viaceré vážne krízy vrátane rozpadu bývalej Juhoslávie a genocídy vo Rwande.
John Glenn (95)
Americký astronaut ako vôbec prvý Američan uskutočnil v roku 1962 tri oblety Zeme. Úspešný let vyvolal v USA, ktoré boli zaskočené úspechmi Sovietov v kozmonautike, eufóriu. Po svojom historickom lete sa Glenn venoval politike a dlhé roky bol senátorom.
Ľubo Gregor (73)
Slovenský herec bol od roku 1990 členom Činohry SND v Bratislave, na konci 60. rokov pôsobil aj v Divadle na Korze. So Zitou Furkovou založil divadlo Astorka Korzo ’90. Stál aj pri zrode televízie Markíza, účinkoval v mnohých filmoch a inscenáciách.
Leopold Haverl (79)
Slovenský herec bol dlhoročným členom Činohry SND. Niekoľko rokov vystupoval v úspešnom muzikáli Na skle maľované ako Rozprávač. Zaskvel sa aj v muzikáloch Jozefa Bednárika v Divadle Andreja Bagara v Nitre, účinkoval aj na Novej scéne v Bratislave. Hral v televízii i vo filmoch.
Očistec zažil už na zemi
„Naša spoločnosť potrebuje vedieť o tom, čo sa stalo za komunizmu alebo za nacizmu, pretože demokracia ešte nie je rajom. Má v sebe zakódované aj prvky deštrukcie. Ak ju prestaneme strážiť, ak nebudeme zodpovední, tak je nebezpečenstvo, že sa demagógovia zjednotia a systém ohrozia,“ bol jeden z prorockých výrokov kňaza Antona Srholca. On sám bol symbolom zápasu o vieru, slobodu a najmä o ľudskosť.
Bola jar roku 1951. Po povodniach rozvodnená Morava vydesila skupinku dobrodruhov. Bol medzi nimi aj mladý salezián, ktorý túžil v slobodnom Taliansku študovať teológiu. Na ceste od rieky sa zjavila stráž…
Komunisti odsúdili Srholca na dvanásť rokov, odsedel si desať. Aj v krutých uránových baniach v Jáchymove. Ďalšie roky pracoval ako robotník a pritom tajne študoval teológiu. V roku 1970 ho v Ríme vysvätili za kňaza. Prečo tam neostal? „Pokušenie bolo veľmi veľké. Ale nakoniec som si povedal, že domov, to sú ľudia, ktorých poznám. A domov, to znamená ostať im verný. Bol som už príliš starý strom, aby som sa presadil do inej kultúry,“ spomínal v roku 2009.
Po návrate na Slovensko nemohol vykonávať kňazské povolanie a v bratislavskom Blumentáli bol najprv kostolníkom a neskôr obľúbeným kazateľom. Z Bratislavy bol však poslaný na menšie farnosti, do Perneku, do Veľkého Zálužia a do Záhorskej Vsi a v roku 1985 mu za organizovanie slávností na Velehrade odňali štátny súhlas a znova sa stal robotníkom.
Po roku 1989 bol činný v Helsinskom výbore na ochranu ľudských práv na Slovensku, založil charitatívne centrum Resoty pre bezdomovcov v Bratislave a stal sa predsedom Konfederácie politických väzňov Slovenska. Bol držiteľom mnohých domácich a zahraničných ocenení, v roku 2003 mu prezident republiky udelil Rad Ľ. Štúra II. triedy.
Foto: SITA, Robert Tappert
Gabriela Hermélyová (84)
Slovenská swingová speváčka sa stala populárnou v 50. rokoch minulého storočia. Spolupracovala takmer so všetkými výraznými formáciami tej doby, pôsobila aj v Tatra revue. V roku 1971 nahrala s orchestrom Gustava Broma profilové LP Najkrajšia spomienka.
Gordie Howe (88)
Foto: SITA/AP, Andrew Eccles
Kanadský útočník je považovaný za jedného z najlepších hokejistov všetkých čias. Na jeho konte sú štyri Stanleyho poháre a šesť trofejí pre najužitočnejšieho hráča NHL. V profilige odohral neuveriteľných 1¤767 zápasov, najviac zo všetkých hráčov histórie súťaže.
Radim Hladík (69)
Český hudobník bol členom skupiny Matadors, zakladal aj Blue Effect. K jeho veľkým hitom patrí skladba Slunečný hrob. Spolupracoval aj so slovenskými muzikantmi – Mariánom Vargom či Pavlom Hammelom. Hladíka pokladali za jedného z najlepších českých gitaristov.
Sharon Jones (60)
Americká soulová a funková speváčka pôsobila vo formácii Sharon Jones & The Dap-Kings. Pôvodne pracovala ako dozorkyňa vo väznici, hudobnú kariéru odštartovala až ako 40-ročná. Za nahrávku Give The People What They Want (2014) získala nomináciu na cenu Grammy.
Imre Kertész (86) Maďarský spisovateľ dostal v roku 2002 Nobelovu cenu za literatúru. Bol židovského pôvodu a prežil pobyt v koncentračných táboroch Osvienčim a Buchenwald. Do slovenčiny boli preložené jeho knihy Bezosudovosť, Kaddiš za nenarodené dieťa, Vyhnaný jazyk a Likvidácia.
George Martin (90)
Foto: SITA/AP, Jae. C. Hong
Britský producent, aranžér, skladateľ, zvukový technik a hudobník bol známy aj ako „piaty Bealte“. Podieľal sa totiž na každom z albumov skupiny Beatles. Za úspešných šesť desaťročí pôsobenia v brandži bol v roku 1966 povýšený do rytierskeho stavu.
Harper Lee (89)
Americká spisovateľka sa preslávila románom Nezabíjajte vtáčika, za ktorý získala Pulitzerovu cenu. Knihu preložili do viac ako 40 jazykov a predalo sa z nej viac ako 40 miliónov kópií. V roku 1962 sa dielo dočkalo filmového spracovania, jeho tvorcom prinieslo dva Oscary.
Juraj Meliš (74)
Slovenský akademický sochár, ktorého diela sú súčasťou zbierok galérií po celom svete. Verejnosť ho pozná aj ako autora sôch v Bratislave ako Napoleonský vojak či Schöne Náci. Od roku 1990 bol pedagógom na VŠVU, neskôr aj vedúcim katedry sochárstva.
Šimon Peres (93)
Izraelský exprezident a držiteľ Nobelovej ceny za mier za rok 1994. Rok predtým tajne vyrokoval mierovú dohodu s Palestínčanmi. Jeho povesť mierotvorcu však poškodili zlyhania dohôd, podpora výstavby židovských osád v Predjordánsku či masaker v libanonskej osade Káná.
Karol Polák (81)
Foto: SITA
Slovenský športový komentátor bol dlhé roky synonymom komentovania v bývalom Československu. Osobitým štýlom odkomentoval prenosy z olympiád, majstrovstiev sveta či majstrovstiev Európy. Spolu s kolegom Vítom Holubcom napísal knihu Pripútaný k mikrofónu.
Prince (57)
Americký hudobník bol považovaný za jedného z najväčších hudobných inovátorov. Vo svojej tvorbe kombinoval žánre ako funk, soul, rock, pop, džez či r’n’b. Vydal 39 štúdiových albumov, jeho najznámejším hitom je skladba Purple Rain. Zomrel na predávkovanie liekmi proti bolesti.
Nancy Reaganová (94)
Americká bývalá prvá dáma bola podobne ako jej manžel a neskorší prezident USA Ronald Reagan najskôr herečkou. Počas jeho politickej kariéry stála verne po jeho boku – najskôr ako prvá dáma Kalifornie, neskôr, v rokoch 1981 – 1989, celých USA.
Alan Rickman (69)
Britský herec, ktorý sa preslávil najmä zápornými filmovými postavami. Jeho zrejme najznámejšou úlohou však bol Severus Snape vo filmovej sérii o Harrym Potterovi. Najprv sa živil ako grafický dizajnér, neskôr sa stal členom Royal Shakespeare Company.
Juraj Slezáček (73)
Foto: Ikar
Slovenský herec bol dlhoročným členom Činohry SND. Hral napríklad v O myšiach a ľuďoch Johna Steinbecka či v Tančiarni. Objavil sa aj v mnohých televíznych filmoch a seriáloch. Pôsobil ako umelecký šéf Činohry SND aj ako jej riaditeľ, neskôr i ako pedagóg na VŠMU.
Zdeněk Smetana (90)
Český animátor, scenárista a výtvarník sa preslávil autorstvom legendárnych večerníčkových postavičiek Kremienok a Chocholúšik. Kariéru odštartoval v ateliéri Bratři v triku, neskôr sa venoval tvorbe pre deti. Získal aj Cenu poroty z prestížneho festivalu v Cannes (1980).
Marek Svatoš (34)
Slovenský hokejový útočník bol viacnásobným reprezentantom Slovenska a presadil sa aj v NHL za Colorado Avalanche. V mládežníckych kategóriách patril k obrovským talentom, v NHL v 358 zápasoch vsietil 102 gólov a pridal 77 asistencií. Zomrel na predávkovanie liekmi.
Svätopluk Šablatúra (86)
Slovenský dabingový režisér založil v roku 1957 prvé dabingové štúdio na Kolibe. Réžii dabingu sa venoval štyri desaťročia. Vypracoval aj zborník pod názvom Umenie dabovať. Okrem dabingu sa venoval aj filatelistike a v tomto odbore pôsobil ako súdny znalec.
Štefan Šlachta (76)
Foto: Ivan Majerský, Pravda
Slovenský architekt bol rektorom Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, zakladateľom a prvým prezidentom Spolku architektov Slovenska i hlavným architektom mesta Bratislava. V roku 2004 sa stal laureátom ceny Emila Belluša za celoživotné dielo v oblasti architektúry.
Alvin Toffler (87)
Americký futurológ, sociológ, novinár a publicista, známy ako autor trilógie Šok z budúcnosti – Tretia vlna – Posun moci, v ktorej predložil vlnový koncept vývoja civilizácie. Patril medzi najvplyvnejších sociálnych mysliteľov na prelome 20. a 21. storočia.
Robert Vaughn (83)
Americký herec najviac známy zo snímky Sedem statočných. Herectvu sa venoval od 50. rokov minulého storočia. Za úlohu v dráme Chlapci z Filadelfie (1959) ho nominovali na Oscara i Zlatý glóbus, o ktorý sa uchádzal aj ďalšie tri razy. Účinkoval aj v seriáloch.
Andrzej Wajda (90)
Foto: Reuters, GARY CAMERON
Poľský režisér v 50. rokoch vytvoril základy štýlu známeho ako poľská filmová škola. Medzi jeho najvýznamnejšie snímky patria Človek z mramoru, Danton či Katyň. Americká Akadémia filmových umení a vied mu v roku 2000 udelila Oscara za celoživotné dielo.
Elie Wiesel (87)
Americký spisovateľ a aktivista získal v roku 1986 Nobelovu cenu za mier. Vydal štyri desiatky románov, poviedkových zbierok a esejí, z ktorých väčšina sa zaoberá témou holokaustu. Bol Žid a narodil sa v Rumunsku, následne prežil pobyt vo dvoch koncentračných táboroch.
Gene Wilder (83) Americký herec sa preslávil najmä úlohami vo filmoch Willy Wonka a továreň na čokoládu či Mladý Frankenstein. Dlhoročná bola jeho spolupráca s režisérom Melom Brooksom. Vyštudoval herectvo a svoju kariéru začínal ako divadelný herec na Broadwayi.
Zsa Zsa Gaborová (99)
Hollywoodska herečka maďarského pôvodu, známa početnými manželstvami s prominentnými mužmi, utrpela srdcový infarkt vo svojej vile vo štvrti Bel Air. Stala sa známou svojou slabosťou pre mužov, šperky a kožušiny i výrokom, že nikdy neznenávidela muža natoľko, aby mu vrátila diamanty.
George Michael (53)
Foto: SITA/AP, Matt Sayles
Autor jednej z najznámejších vianočných pesničiek Last Christmas získal spolu so spolužiakom Andrewom Ridgeleym, keď založili duo Wham! Po rozpade kapely vydal viacero sólových albumov vrátane multimiliónových Faith a Listen Without Prejudice Vol. 1.
Carrie Fisherová (60)
Pred kamerou Fisherová debutovala v roku 1975 v komédii Šampón. Preslávila sa rolou v Hviezdnych vojnách v roku 1977 ako neohrozená princezná Leia, ktorá je dcérou Amidaly a Anakina Skywalkera. Do ságy sa vrátila v roku 2015 v novom diele Star Wars: Sila sa prebúdza.
Gregorio Álvarez (91)
Posledný vodca brutálnej vojenskej junty v Uruguaji a generál vo výslužbe sa podieľal na vojenskom prevrate, ktorým sa v roku 1973 rozpustil kongres a moci v tejto juhoamerickej krajine sa ujala vojenská vláda. Hlavným veliteľom armády sa stal v roku 1978 a v rokoch 1981–85 bol posledným prezidentom počas uruguajskej diktatúry.
Debbie Reynoldsová (84)
Reynoldsová nemala ani dvadsať rokov, keď zažiarila v muzikáli Spievanie v daždi po boku Gena Kellyho. V roku 1964 získala nomináciu na Oscara za najlepšiu herečku za rolu v muzikáli The Unsinkable Molly Brown. Reynoldsová zomrela deň po smrti svojej dcéry Carrie Fisherovej, ktorá stelesnila princeznú Leiu vo filmovej sérii Hviezdne vojny.
Eva Šuranová (70)
Rodáčka z maďarského Ózdu, ktorá však vyrastala vo Veľkom Blahove, sa do histórie zapísala ako prvá slovenská atletická medailistka na olympijských hrách. V roku 1972 v Mníchove si vybojovala v skoku do diaľky bronzovú medailu.
Rick Parfitt (68)
Anglický gitarista a spevák napísal viaceré piesne Status Quo. Medzi najväčšie hity kapely patria skladby Down Down, Rockin' All Over The World, Whatever You Want, In The Army Now či The Anniversary Waltz.