„Otvorene sme sa postavili proti Bruselu a obnovili sme inštitúciu detencie zo strany cudzineckej polície,“ ohlásil Orbán v Rádiu Kossuth znovuzavedenie opatrení, ktoré Budapešť v roku 2013 zrušila pod tlakom Európskej únie, vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) a Európskeho súdu pre ľudské práva.
Maďarský premiér pripustil, že obmedzenie voľného pohybu žiadateľov do rozhodnutia o tom, či na medzinárodnú ochranu majú nárok, je v rozpore s európskymi pravidlami. Tento krok však zdôvodnil obavami z rastúceho migračného tlaku a s ním súvisiacimi bezpečnostnými rizikami.
„Keďže v Európe páchajú teroristické útoky ľudia, o ktorých nevedno, akým právom sú tu, my na takú cestičku nemôžeme vstúpiť,“ zdôraznil. Budapešť sa podľa neho spory s úniou vynasnaží vyriešiť kultúrne, ale „ak to inak nepôjde, pokúsime sa ich vyhrať hlučne“.
Orbán v piatok naznačil, že s príchodom Donalda Trumpa do Bieleho domu a s posilňovaním politických síl v Európe, ktoré chcú obmedziť dosah únie na vnútorné záležitosti národných štátov, bude Budapešť ešte bojovnejšie vzdorovať Bruselu.
„Rok 2017 bude rokom vzbury,“ vyhlásil s tým, že „európske národy sa rad-radom búria proti bruselskej byrokracii, ktorá sa im plazivo pokúša vziať právomoci“. Ako príklad uviedol program prezidentského kandidáta francúzskych republikánov Françoisa Fillona, ktorý „sa vzbúril proti európskej utečeneckej politike“.
Začiatkom tohto týždňa bolo v strážených detenčných zariadeniach v Maďarsku zadržiavaných 225 migrantov, v otvorených centrách pre žiadateľov o azyl sa nachádzalo 163 osôb. Prvú skupinu tvoria migranti, ktorí spáchali nejaký priestupok či trestný čin (väčšinou sú stíhaní za ilegálne prekročenie hraníc). Tí, čo vstúpili do krajiny riadnymi priepustnými bodmi a požiadali o azyl, mali doteraz v Maďarsku právo voľne sa pohybovať.
Zmenu doterajších pravidiel v piatok ostro kritizoval maďarský Helsinský výbor. „Ani právo EÚ, ani Európsky dohovor o ľudských právach, ani maďarské právne normy neumožňujú hromadné zadržiavanie žiadateľov o azyl, bez individuálneho posúdenia a zdôvodnenia,“ uviedla ľudskoprávna organizácia na svojej webovej stránke.
„Ak by sa vynorilo podozrenie, že niektorý zo žiadateľov o azyl je terorista, potom na čas azylovej procedúry ho možno a aj treba zadržať. Pod touto zámienkou však nemožno jednoznačne onálepkovať celú veľmi pestrú skupinu a zavrieť všetkých žiadateľov o azyl či väčšinu z nich. Bol by to príklad takého hromadného protiprávneho zadržiavania, aké v demokratickej Európe už veľa desaťročí neexistuje,“ dodal Helsinský výbor.