Slovami roka 2016 sú postpravdivý či postfaktuálny. Nie sú to však len krajšie názvy pre klamstvá, polopravdy a nezmysly?
Sme v situácii, keď politickí lídri vo väčšej miere rozprávajú nezvyčajné veci. Veci, ktoré nie sú pravdou. Klamstvá. Bude výzvou nájsť reakciu na novozvoleného prezidenta USA Donalda Trumpa. Pre všetkých.
Ako by mali reagovať médiá?
Možno to bude dokonca pomerne nudná, strojová záležitosť. Trump niečo povie, médiá to porovnajú s realitou. A máte správu. Lenže budú médiá nasledujúce štyri roky plné príbehov o tom, že Trump klamal? Neviem, ako to bude fungovať.
Počúvam, že novinári by nemali sledovať Trumpov Twitter. Lenže keď na ňom napíše, že vyhral voľby, ktoré boli vlastne zmanipulované, lebo vraj milióny ľudí hlasovali nelegálne, musia sa tým médiá zaoberať.
V Amerike je situácia ešte o to zložitejšia, že Trump získal vo voľbách nižší počet hlasov ako demokratka Hillary Clintonová. Ale každá demokracia je iná. V USA vyhrá prezidentské voľby ten, kto získa vyšší počet voliteľov z jednotlivých štátov. Trump asi bude vládnuť s tým, že si uvedomuje, že nedostal viac hlasov ako Clintonová. Bude opatrný, aby si nepohneval svojich stúpencov. Tomu prispôsobí aj odkazy pre verejnosť.
Keď hovoríme o falošných správach, ktoré sa šíria najmä prostredníctvom sociálnych sietí, často sa spomína, že internetové stránky ako Facebook čo Twitter by mali mať editorov. Mala by verejnosť, alebo aspoň jej časť, žiadať právo na korektné informácie?
Myslím si, že verejnosť by mala dostávať čo najpresnejšie informácie, ako je to len možné. Podľa mňa také informácie sú. Máme napríklad vedecký konsenzus, že klimatické zmeny existujú. Je to korektná informácia.
Nie som si istý, či je to konsenzus. Sú ľudia, ktorí budú argumentovať, že aspoň jeden vedec tvrdí niečo iné.
Môžete o tom napísať článok a nechať vedcov voliť. Výsledok bude, že 99 percent vám povie, že klimatické zmeny existujú. A jeden vedec, ktorý je pravdepodobne na dôchodku, bude tvrdiť opak. Je to korektná informácia.
V tomto prípade je to pomerne jednoduché. Ale zoberte si ruskú dezinformačnú kampaň. Najmä medzi politikmi sa na ňu nájdu rôzne názory. Jeden tvrdí, že je to problém, druhý, že to ani neexistuje, a tretí, že to síce existuje, ale USA robia to isté, tak načo sa tým zaoberať. Čo s tým?
Samozrejme, to je už komplexnejšie. Máme tu príklad kniežaťa Vladimíra, ktorý vládol Kyjevskej Rusi. Propagandisticky sa to potom vysvetľuje akoby bola Ukrajina súčasťou Ruska. Samozrejme, mnoho historikov bude tvrdiť opak. Lenže problémom je, že cez sociálne médiá si nájde cestu aj propagandistická verzia.
Nebolo by lepšie vypnúť internet?
Nesúhlasím s tým, že by bolo lepšie mať viac kontroly nad internetom. Nemyslím si, že by bolo dobre ho vypnúť. Ale keď Facebook vie, že správa je falošná, nemal by brať peniaze od zadávateľa reklamy a správu podporovať.