Stalo sa to len niekoľko dní pred summitom v kazašskej Astane (23. januára), ktorý sa má venovať riešeniu už päť rokov trvajúcej vojny v Sýrii. Stalo sa tak zároveň v čase, keď Izrael, podľa premiéra Benjamina Netanjahua, spolupracuje s Ruskom, sýrskym spojencom, v snahe vyhnúť sa „nežiaducim vojenským stretom“ v sýrskom konflikte.
„Niekoľko rakiet zasiahlo okrem základne aj jej okolie. Okrem materiálnych škôd sú aj obete na životoch,“ informovala sýrska agentúra SANA v reakcii na útok, ktorý Tel Aviv uskutočnil po polnoci.
Rakety boli podľa niektorých zdrojov vypálené z oblasti Galilejského jazera na severe Izraela. V minulosti sa však „ozvali“ aj obsluhy odpaľovacích raketových systémov na Izraelom okupovaných sýrskych Golanských výšinách, ktoré sú stále v pohotovosti. Napríklad v oblasti Tal Abu Nadá.
Nie je to prvý útok židovského štátu proti cieľom v susednej Sýrii. Napríklad minulý rok v septembri to bola izraelská odveta za vypálenú strelu zo sýrskeho územia, ktorá zasiahla Golanské výšiny.
Podľa Damasku však išlo o zblúdenú strelu, ktorá nikoho neusmrtila ani nenarobila žiadne škody. Bola súčasťou pokračujúcej prestrelky sýrskej armády s islamskými radikálmi v oblasti Kunejtry. Izrael napriek tomu preventívne udrel. Izraelčania útočili aj 7. decembra. Aj vtedy zasiahli základňu Mezeh.
Všetky útoky, nielen na ciele v Sýrii, ale aj v Libanone či v jordánskom pohraničí, majú spoločného menovateľa. Tel Aviv ako dôvod uvádza ním odhalené dodávky zbraní pre Hizballáh. Šiitské hnutie, ktoré je napríklad v USA, Izraeli, Egypte, ale aj inde postavené mimo zákona. Izrael svoje opatrenia charakterizuje ako kroky v záujme „garantovania svojej bezpečnosti“.
„Koordinujeme činnosť našich ozbrojených síl, pretože nik nemá záujem o nečakaný konflikt Izraela s Ruskom,“ povedala izraelská novinárka Ravid Goreová o pozadí decembrového rozhovoru premiéra Benjamína Netanjahu pre televíziu CBS, v ktorom sa zmienil aj o tajnej dohode s Vladimirom Putinom, týkajúcej sa Sýrie. Podľa novinárky sú v Izraeli už vyše roka zástupcovia ruskej armády ako súčasť operatívnych spoločných štábov.
„Izrael pravidelne útočí neraz aj s použitím rakiet na zbrane, ktoré sa môžu dostať do rúk militantom z Hizballáhu, bojujúcim na strane sýrskej armády proti Islamskému štátu,“ netají Ravid Goreová.
Navyše z Damasku je na hranicu s Izraelom 40 kilometrov, a tak jeho letectvo môže útočiť na sýrske ciele bez toho, aby narušilo vzdušný priestor severného suseda. Medzi Izraelom a Sýriou stále platí vojnový stav a neexistuje ani prímerie. Formálne tak židovský štát môže ponad Libanon bombardovať Sýriu. Podľa tiežlogiky – všetko, čo oslabuje tvojho nepriateľa, je bonusom.
Podľa blízkovýchodného odborníka Jevgenija Satanovského nič na tom nezmení ani varovanie sýrskeho velenia citovaného agentúrou Reuters, podľa ktorého po piatkovom útoku čakajú Izrael „následky“.
"Ak by Sýria zaútočila, znamenalo by to jej koniec. V Damasku to dobre vedia. Naposledy to skúsil v roku 1982 Háfiz Asad (otec súčasného sýrskeho prezidenta – pozn. red.), keď vyslal letectvo do údolia Bikaá, z ktorého následne nič neostalo.
Pritom, čo do vojenskej sily, vtedy ju Izrael nemal takú ako dnes, keď je jeho armáda je schopná poraziť nielen sýrske, ale aj britské či francúzske ozbrojené sily," vyjadril presvedčenie v rozhovore pre televíziu NSN Satanovskij. Podľa neho rovnako nepravdepodobnosť útoku platí aj v prípade možnej vojenskej aktivity Izraela voči Iránu.
„Izrael môže mať v tejto súvislosti silácke vyhlásenia, ale sotva sa rozhodne udrieť proti Teheránu,“ tvrdí odborník s tým, že židovský štát tak urobil iba v prípade iránskych generálov, ktorí sa priblížili zo sýrskej strany k izraelským hraniciam. „To si môže Tel Aviv dovoliť, ale nikdy sa nerozhodne zaútočiť na iránske územie,“ predpovedá možný vývoj Satanovskij.