Úlohou summitu v Kazachstane zvolaného z iniciatívy Turecka, Ruska a Iránu, na ktorom podľa BBC potvrdili účasť aj predstavitelia tzv. umiernenej sýrskej opozície, je zabrániť práve irackému scenáru aj v prípade Sýrie. Ankara však presadila, že pozvánku nedostali sýrski Kurdi, o čom informovali zástupcovia Demokratického zväzu, ktorý je v Turecku na zozname teroristických organizácií.
Plánované rokovanie o sýrskom konflikte v Astane je však niektorým pieskom v očiach. Napríklad saudskoarabskému Rijádu, ktorý roky čelí aj zo strany západných krajín obviňovaniu z podpory terorizmu v oblasti od Afganistanu až po Sýriu, ba dokonca aj v Európe. Monarchii to však nebráni stavať sa do presne opačnej úlohy – bojovníka proti terorizmu. V tomto smere je najnovšou iniciatívou Saudskej Arábie na pozadí rokovania v Astane Islamská vojenská koalícia.
Vyplynulo to zo záverov nedávneho rokovania náčelníkov generálnych štábov 14 členských krajín koalície vedenej USA. Nie je to však nič nové. Informácia o založení Islamskej vojenskej koalície zloženej z 34 členov sa objavila ešte v decembri 2015. Odvtedy však o „koalícii“ nepadlo ani slovo.
„Jej úlohou je zjednotenie úsilia s proamerickou alianciou (tvorí ju 64 krajín – pozn. red.) bojujúcou s teroristami z tzv. Islamského štátu v Sýrii aj v Iraku. V Rakke a Mosule,“ informoval v rozhovore pre Sky News Arabia generál Ahmed Aseri, poradca saudskoarabského ministra obrany.
Vzápätí však na otázku o možnej účasti spomínanej koalície aj v operáciách proti Islamskému štátu v Líbyi, ale aj iných krajinách reagoval vyhýbavo: „boj s teroristami uskutočňujeme aj za hranicami Saudskej Arábie“.
Ako to vyzerá v praxi, vidieť napríklad v Jemene, v ktorom Rijád s pomocou „koalície ochotných“ už dva roky vojensky terorizuje civilistov hlavne americkými a britskými zbraňami. Konkrétne poznatky OSN, UNICEF, ale aj ďalších medzinárodných organizácií potvrdzujú vojnové zločiny páchané Rijádom formou masového bombardovania územia, na ktorom žijú jemenskí civilisti. A podľa viacerých pozorovateľov saudskoarabskí generáli majú v pláne aj obsadenie jemenskej metropoly Saná.
Militantný postoj Rijádu, ktorý spolufinancoval predvolebnú prezidentskú kampaň Hillary Clintonovej, sa pripisuje Muhammadovi bin Salmánovi. Na miestne pomery veľmi mladému saudskoarabskému korunnému princovi. Už pred výmenou v Bielom dome sa usiluje, aby 45. prezident USA Donald Trump napriek výrokom o „odstredivých“ plánoch na Blízkom východe čo najpevnejšie „zakotvil“ v neuralgicky citlivej oblasti.
O tom, že sa mu pravdepodobne podarí udržať vojnový oheň napríklad v Jemene, svedčí vojenská pomoc Rijádu, ktorú už sľúbil Rex Tillerson, bývalý výkonný šéf ropnej a plynárenskej spoločnosti ExxonMobil a Trumpov človek vybraný na post šéfa diplomacie. Napokon za čo najužšie kontakty s monarchami v Zálive je aj pravdepodobne budúci šéf Pentagonu James Mattis, generál námornej pechoty USA vo výslužbe.