V roku 2008 prepísal Obama históriu. Obyvatelia USA ho zvolili ako prvého Afroameričana za prezidenta Spojených štátov. Keď v januári 2009 preberal úrad od Georgea Busha, mal len 47 rokov. Obama tak bol piatym najmladším prezidentom v dejinách Ameriky.
Teraz potrebuje oddych. "Sľúbil som Michelle peknú dovolenku,“ povedal Obama o svojej manželke v rozhovore pre National Public Radio. "Moje dievčatá už rastú. Chcem využiť posledné momenty predtým, ako opustia rodičovské hniezdo,“ vyhlásil zase končiaci prezident o svojich dcérach Malii (18) a Sashi (15).
Obamova rodina začne dovolenku hneď v piatok po Trumpovej prezidentskej inaugurácii. Odletí do floridského Palm Springs. Obama využije prezidentské lietadlo, ale oficiálne už stroj nebude používať volací znak Air Force One, pretože na palube už nebude ako šéf Bieleho domu.
Čo sa stalo s Amerikou za osem rokov, keď po Obamovi nastupuje Trump? Hoci oboch mužov aj niečo spája, oveľa viditeľnejšie sú rozdiely. Obamu si Amerika v roku 2008 zvolila ako politika z progresívnejšieho krídla Demokratickej strany. A hoci nemal v tom čase ešte veľa politických skúseností, bol už senátorom za štát Illinois.
Trump je americkou celebritou. Newyorský miliardár doteraz nikdy nezastával žiadny volený úrad. Jeho kandidatúru za Republikánsku stranu privítala aj krajná pravica v Spojených štátoch a jeho kampaň bola lemovaná klamstvami a vulgarizmami.
Žiarivá chvíľa
"Vo svojej podstate je Obama optimistom, ktorý si myslí, že Američania majú spolupracovať, aby dosiahli veľké veci a progresívne politické ciele, ako sú zdravotnícka starostlivosť pre všetkých či vysokokvalitné verejné vzdelávanie,“ uviedol pre Pravdu politológ Steven Greene zo Severokarolínskej štátnej univerzity.
"Pri Trumpovi to vyzerá tak, že má oveľa pesimistickejšiu víziu, ktorá je založená na pohľade na minulosť ako na akúsi blaženú éru, ktorá existovala, keď sa veci vyrábali a ekonomika rástla. V skutočnosti je to idealizovaný pohľad,“ pripomína Greene.
Podľa odborníka je Trumpovou odpoveďou na všetko, že iba on dokáže napraviť veci. "Hovorí o tom, akoby Amerika mala byť závislá od jeho schopností. Nie o tom, že kolektívne dokážu obyvatelia krajiny niečo dosiahnuť. Takže podľa mňa majú Trump a Obama veľmi málo spoločné. Azda okrem toho, že obaja chcú niečo, čo je podľa nich pre USA najlepšie. Ale to môžete povedať o ktoromkoľvek prezidentovi. Aj v pohľade na to, čo je najlepšie pre Ameriku, predstavujú Obama a Trump dve mimoriadne odlišné vízie,“ myslí si expert.
V roku 2009 nastúpil demokrat do úradu v čase hlbokej ekonomickej krízy a zároveň zdedil po Georgeovi Bushovi vojny v Iraku či v Afganistane. Obama mal veľmi málo zahraničnopolitických skúseností. Aj preto si do úlohy ministerky zahraničných vecí vybral svoju rivalku z primárok Hillary Clintonovú. A Pentagon na začiatku viedol Bob Gates, ktorý ho mal pod palcom aj za Busha.
Bolo trocha paradoxné, že jedným z dôvodom, pre ktorý Obama v roku 2008 voľby vyhral, bola americká únava z Bushových vojen. Najmä z Iraku. Obama bol proti tomu konfliktu, a to mu bezpochyby u voličov pomohlo. Zároveň sa však demokrat chcel a musel sústrediť na domáce problémy.
Keď Obama prevzal Oválnu pracovňu, nezamestnanosť v USA bola viac ako deväťpercentná. Opúšťa ju s tým, že počet ľudí bez práce je 4,7 percenta. Na jednej strane je to nesporný úspech, na druhej strane mnoho pracovných príležitostí, ktoré vznikli, boli nízkozárobkové miesta. Zároveň pre Američanov zostáva aktuálnym problémom príjmová nerovnosť. Obama však neváhal v čase krízy pristúpiť ani k finančným stimulom, za ktoré ho kritizovala najmä republikánska opozícia.
Ekonomické problémy USA v kampani využil Trump, keď dokázal osloviť časť sklamaných Američanov. Mnohí sa obávajú, že prvý raz nastupuje generácia, ktorá sa bude mať horšie ako ich rodičia. Tento pocit je oprávnený. Trump však naň ponúka iba veľmi otázny recept znižovania daní a snahy vrátiť priemysel do Spojených štátov. Problémom však je, že mnoho pracovných miest nezaniklo preto, že by fabriky z USA jednoducho odišli, ako sa často prezentuje. Realitou je, že ľudí nahrádzajú technológie. Aj preto dával Obama dôraz na vzdelávacie iniciatívy.
Po prezidentovi na domácej scéne zostáva asi najviditeľnejším krokom jeho reforma zdravotníckeho systému zvaná aj Obamacare. Ako dlho prežije a či príde možno až 20 miliónov Američanov o zdravotné poistenie, teraz závisí od Trumpa a republikánmi ovládaného Kongresu.
"Obamacare je však Obamovou najžiarivejšou chvíľou v úrade, čo sa týka domácej politiky,“ myslí si Russell Riley, odborník na amerických prezidentov. "Nezáleží ani až tak na tom, že beží proces zrušenia reformy. Bude to v konečnom dôsledku veľmi bolestivá záležitosť. A z dlhodobého historického hľadiska aj tak budeme mať v USA nejakú formu rozšírenej zdravotnej starostlivosti. Znamená to, že prezident bol v tejto veci takpovediac na správnej strane histórie,“ reagoval pre Pravdu expert z univerzity vo Virgínii.
Svet sa o Obamu zaujímal
Hoci Obama možno aj na začiatku pôsobenia v Bielom dome veril, že sa sústredí najmä na domáce problémy, svet ho na pokoji nenechal. Slávnostnú, ale zároveň nie veľmi šťastnú chvíľu mu pripravil už v roku 2009, keď získal Nobelovu cenu za mier. Predčasné a zbytočné ocenenie sa stalo pre Obamu verejným bremenom a terčom kritiky.
Pohľad na úspechy a neúspechy zahraničnej politiky končiaceho prezidenta je tak často skôr ideologickým ako reálnym hodnotením. Pre jednu stranu sa Obama angažoval v príliš veľa konfliktoch na to, že je nositeľom Nobelovej ceny za mier. Pre iných bol zas veľmi nerozhodný. Aj preto vraj nedokázal zabrániť nástupu teroristickej organizácie Islamský štát (IS) a agresívnemu postupu Ruska, ktoré sa podľa tajných služieb dokonca snažilo ovplyvniť prezidentskú kampaň v prospech Trumpa.
"Najtemnejším momentom Obamovej zahraničnej politiky však bola sýrska kríza v roku 2013,“ tvrdí Thomas Scotto, odborník na medzinárodné vzťahy na Strathclydeovskej univerzite v Glasgowe. "Vyhlásenie Bieleho domu, že ak Bašár Asad použije chemické zbrane, bude to červená čiara, ktorá prinúti svet konať, bolo zásadnou chybou. Znelo ako absolútne racionálny argument. Skončilo však ako signál, že USA nemajú vôľu konať,“ pripomenul Scotto.
Je takmer isté, že Asad proti vlastným obyvateľom chemické zbrane použil. Nie je samozrejme jasné, čo by pre sýrsky konflikt znamenalo, keby sa doň Amerika zásadnejšie vojensky vložila. Je to len úvaha, čo by bolo keby. Bez ohľadu na ňu je však realitou, že v Sýrii zahynulo od roku 2011 asi viac ako 400-tisíc ľudí. Väčšinu má na svedomí Asad.
V decembri na tlačovej konferencii Obama priznal, že úvahy o zásahu v Sýrii vždy viedli k tomu, že by USA museli vyslať do krajiny väčší počet amerických vojakov. A tomu sa chcel vyhnúť. Ako však povedal, vždy cítil zodpovednosť za to, čo sa deje.
"Každý deň sa pýtam sám seba, či je niečo, čo by som mohol urobiť, aby som zachránil život, aby som niečo zmenil, aby som pomohol nejakému dieťaťu, čo si nezaslúži trpieť. Nebol moment v úrade, keď by som necítil zodpovednosť,“ vyhlásil Obama.
Ak chce niečo zmeniť, možno ešte bude mať šancu. Vyhlásil, že sa síce nebude miešať do práce nastupujúcemu prezidentovi, ale neznamená to, že bude mlčať. Obama má len 55 rokov a tvrdí, že sa už nikdy nebude uchádzať o žiadny politický úrad. Napíše knihu, chce budovať svoju knižnicu a určite sa bude snažiť, aby v roku 2020 do Bieleho domu opäť nastúpil demokrat. Hoci Obama to byť nemôže.
"Strana je v zlom stave. Demokrati nemajú jasný hlas. Ak je niekto, kto sa môže postaviť prezidentovi Trumpovi, je to bývalý prezident Obama,“ vyhlásil pre agentúru AP Julian Zelizer, odborník na americké politické dejiny z Princetonskej univerzity.