Parlament schválil kontroverznú ústavnú reformu pomerom hlasov 339 k 330. Iba deviati poslanci tak rozhodli, že zákonná norma pozostávajúca z 18 článkov poskytuje Erdoganovi šancu ostať pri vládnom kormidle bez kontroly parlamentom až do roku 2029.
„Ďakujem vám poslanci za vykonanú prácu a teraz je rozhodnutie v rukách tureckého ľudu, ktorý sa určite správne rozhodne,“ cituje turecká agentúra Anadolu premiéra Binalima Yildirima. Potom, keď podľa očakávania Erdogan podpíše kontroverzný zákon, budú mať tak Turci možnosť posadiť do kresla novodobého sultána. Podľa štátostrany AKP (Strana spravodlivosti a rozvoja) plebiscit by sa mal uskutočniť už 26. marca. Najneskôr však v polovici apríla.
Na obvinenia, podľa ktorých sa Erdogan vydal na cestu islamizácie krajiny, reaguje autokratívny líder stále rovnako: „Bol som 14 rokov premiérom. Životný štýl ľudu sa nijako nezmenil a nebude to inak ani v budúcnosti. Systémová zmena nikoho v Turecku neohrozuje. Pýtam sa klamárov, ktorí tvrdia opak, kto vám bráni jesť, piť a obliekať sa podľa vašej vôle?“ Rozkol tureckej spoločnosti medzi jeho náboženskou a sekulárnou časťou vždy existoval.
Republika založená v roku 1923 Mustafom Kemalom Atatürkom sa orientovala na Západ. Riadila sa svetskou ústavou. Štát dôsledne kontroloval náboženstvo a náboženskí fundamentalisti nemali šancu. Keď v roku 2003 získal Erdogan vytúženú moc, zdalo sa, že sa mu darí spojiť oba protichodné spoločenské póly. Zrušil desiatky rokov platný zákaz nosiť moslimské šatky v štátnych úradoch, ale zároveň ho podporovali aj liberálne kruhy. Keď však v roku 2014 vymenil Erdogan premiérske kreslo za prezidentské, už vtedy sa stala funkcia šéfa kabinetu v mnohých smeroch iba symbolickou, využil rastúcu popularitu na zmenu systému vládnutia. Najnovšie mu v tom nahral neúspešný pokus o štátny prevrat minulý rok v lete. Pod zámienkou boja proti „nepriateľom Turecka“ zatkol alebo prepustil desaťtisíce príslušníkov armády roky garantujúcej sekulárny rozvoj spoločnosti.
„V konečnom dôsledku Erdogan nechce úplne zameniť ideály sekulárneho štátu za moslimské ideály. Turecko aj naďalej zostane sekulárnym štátom, ale proces islamizácie pokračuje,“ upozorňuje Vitalij Naumkin pre portál Vestnik Kavkaza. Podľa neho nie je spojený iba s Erdoganom a vládnucou AKP. „Atatürka sa ešte nepodarilo nahradiť v tureckom spoločenskom vedomí, ale zároveň vidieť akýsi hlboký duševný proces v samotnej spoločnosti pripravenej na islamizáciu,“ upozornil odborník. A tak, ako konštatovala britská BBC, Turecko sa čoraz viac prepadáva v trasovisku vojny samého so sebou.
Plán Erdogana
- Výmena súčasného parlamentného systému trvajúceho od založenia Tureckej republiky v roku 1923 za prezidentský.
- Možnosť vládnuť až do roku 2029.
- Riadiť prezidentskými dekrétmi, vyhlasovať výnimočný stav, vymenúvať ministrov, šéfov regiónov, sudcov, rozpúšťať parlament a zrušiť funkciu premiéra.
- Na rozdiel od súčasnosti vládnuť bez pozastavenia členstva v politickej strane.
- Rozšírenie parlamentu z 550 na 600 kresiel a jeho doplnenie o 50 poslancov Erdoganovými stúpencami má garantovať zníženie minimálneho veku kandidáta z 25 na 18 rokov.
- Voľby do snemovne sa majú konať každých 5 rokov (doteraz každé 4 roky) súčasne s hlasovaním o prezidentovi.
- Povolené prezidentské mandáty síce zostávajú dva idúce po sebe, ale rátať sa budú až od roku 2019, keď sa majú konať prezidentské voľby.
Agentúrnu správu sme nahradili článkom z denníka Pravda.