Pravda prináša päť hlavných výziev, ktoré ho v Oválnej pracovni čakajú.
1. Dokáže zjednotiť Ameriku?
Absolútna politická jednota je iluzórna. Donald Trump však nastupuje do úradu v situácii, keď je zjavné, že krajina je veľmi rozdelená.
Politické rozpory boli súčasťou vlády prezidentov Baracka Obamu, Georgea Busha či Billa Clintona a tak sa dá ísť aj ďalej do minulosti. Ale Trump prístupom ku kritikom tento stav iba zhoršuje. Od volieb, ktoré vlani 8. novembra na počet odovzdaných hlasov jednoznačne prehral s Hillary Clintonovou, sa takmer neprestajne sťažuje. Najmä na sociálnej sieti Twitter. Aj demokrati priliali olej do ohňa. Kongresman John Lewis spochybnil prezidentskú legitimitu Trumpa. Je to síce ikona boja za ľudské práva, ale pravdepodobne by si súčasná situácia zaslúžila diplomatickejšie vyjadrenie.
Podľa prieskumov verejnej mienky okolo 50 percent Američanov vníma Trumpa negatívne. Samozrejme, jeho odpoveď na to je, že prieskumy sú sfalšované.
Lenže šéf Bieleho domu by sa mal zaoberať obavami obyvateľov USA, aj keď nemusí ísť o ľudí, ktorí ho volili. Ak tak neurobí, iba podporí extrémistické prúdy v spoločnosti. A jej ďalšie delenie.
Má však Trump o jednotu záujem? "Zatiaľ ponúkol len všeobecné vyjadrenia. No zdá sa, že jeho koncept, ako urobiť Ameriku opäť veľkou, bude v rozpore s tým, o čo sa snažil Obama. Teda o zmiernenie rasovej, sociálnej a ekonomickej nerovnosti,“ uviedol pre Pravdu Russell Riley, politológ z univerzity vo Virgínii.
2. S Ruskom a bez Ruska
Je americký prezident Donald Trump ruský agent? Či si ho ruský náprotivok Vladimir Putin len útokom na jeho márnomyseľnosť omotal okolo prsta? Alebo má predsa Trump v zálohe geniálnu stratégiu, ako s Moskvou uzavrie dohodu, z ktorej budú mať prospech všetci?
Neistota, ktorá sprevádza Trumpov nástup do úradu, má v každom prípade veľa spoločné s Ruskom. Moskva sa podľa amerických spravodajských služieb snažila ovplyvniť americké prezidentské voľby v Trumpov prospech. Šéf Bieleho domu sa k tomuto záveru nehlási, sľúbil však do 90 dní vyšetriť kyberútoky na voľby. Trump zároveň jednoznačne odmietol, že by Rusko na neho malo nejaký kompromitujúci materiál, ako naznačujú minulý týždeň zverejnené dokumenty, ktorých vierohodnosť však nikto nepotvrdil.
Pre nového vládcu Oválnej pracovne však budú vzťahy s Ruskom veľkým testom. Na dohodu totiž treba dvoch. Zdá sa, že Trump verí, že si v Moskve vytvoril dobrú atmosféru na rokovanie tým, že Putina počas kampane nikdy nekritizoval. Čo si však Trump predstavuje, keď hovorí o zlepšených vzťahoch s Ruskom? To očividne nie je jasné ani členom jeho kabinetu a mnohí Kremeľ ostro kritizujú.
"Jeho nominanti majú rozličné názory a mnohým chýbajú diplomatické skúsenosti na najvyššej úrovni. Očakávajme neistotu,“ reagoval pre Pravdu Thomas Scotto, expert na zahraničnú politiku z Strathclydeovskej univerzite v Glasgowe.
3. Boj s terorizmom je priorita
Zakážme vstup moslimom do USA. Barack Obama a Hillary Clintonová stvorili teroristickú organizáciu Islamský štát (IS). To sú len dve z mnohých čudesných až odsúdeniahodných tvrdení, ktoré počas prezidentskej kampane zazneli z úst Donalda Trumpa alebo jeho stúpencov. Prezident zároveň viac ráz tajomne vyhlásil, že má tajný plán na porážku IS.
"Keby sme mali brať za smerodajné všetky jeho slová, tak by sme pravdepodobne mohli očakávať vojenskú intervenciu USA v Sýrii. Pravdepodobne s úzkou podporou NATO,“ uviedol pre Pravdu Kacper Rekawek, šéf programu obrany a bezpečnosti v Globsec Policy Institute. "Neočakávam však, že sa to stane. Nepredpokladám príliš veľa zmien, čo sa týka prístupu Ameriky v boji s terorizmom na Blízkom východe. Podobne ako za prezidenta Baracka Obamu bude používať drony, letecké útoky či špeciálne jednotky. Jednou zo zmien by mohlo byť, že Trump bude chcieť niektoré veci v boji s terorizmom takpovediac prenechať Rusku či niektorým blízkovýchodným štátom,“ myslí si Rekawek.
Je však faktom, že nový prezident aj mnohí ľudia okolo neho vidia boj s islamistickým terorizmom ako bezpečnostnú prioritu. Trump v kampani neváhal ani povedať, že USA vráti k mučeniu chytených teroristov, čo však odmietol aj jeho nominant na šéfa CIA Mike Pompeo. Trump tiež odmieta uzavrieť väzenie na vojenskej základni Guantánamo.
Dá sa preto v niektorých oblastiach očakávať agresívnejší prístup, možno až hraničiaci s islamofóbiou. Na druhej strane Trump bude potrebovať aj spoluprácu s moslimskými krajinami Blízkeho východu a inde. "Dobrým znamením, ako by to mohlo fungovať, bude, ako sa Trumpova vláda postaví ku krajinám, ktoré sú spojencami USA, ale spôsobujú tiež problémy ako Saudská Arábia, Katar, Turecko či Pakistan,“ reagoval pre Pravdu Daveed Gartenstein-Ross, expert na terorizmus z washingtonskej Nadácie na obranu demokracií.
Podľa odborníka je však naozaj otázne, ako zásadnejšie môže Trump zmeniť súčasnú taktiku boja s džihádistami, najmä v súvislosti s operáciou proti IS. Do úvahy pripadá snaha o spoluprácu s Ruskom a režimom Bašára Asada v Sýrii.
"Trump však robil veľa rozruchu, čo sa týka stratégie boja s IS. Nie je však jasné, čo by mohol urobiť. Kalifát IS sa rúca. Boj o Rakká v Sýrii a Mosul v Iraku bude ešte dlhý, ale ťažko prísť s niečím, čo by tento proces urýchlilo,“ myslí si Gartenstein-Ross, autor knihy Bin Ládinovo dedičstvo.
Zaujímavé ešte bude sledovať, ako sa Trump v boji s terorizmom postaví k európskym spojencom. Prezident viac ráz kritizoval Európsku úniu za to, že údajne džihádistickú hrozbu nezvláda. Trump by chcel tiež výraznejšie zapojenie sa NATO do konfliktu s IS, na čo však medzi mnohými krajinami nie je vôľa.
4. Európska únia a NATO sú spojenci. Uvedomuje si to Trump?
Predvolebný slogan amerického prezidenta Donalda Trumpa bol, že Amerika je na prvom mieste. Nie je preto prekvapujúce, že nový šéf Bieleho domu nemá práve vrelý vzťah k medzinárodným inštitúciám. On, ale aj nejeden z jeho poradcov ich vníma ako zbytočnú záťaž, ktorá bráni USA v „rozlete“. A týka sa to dokonca aj najbližších spojencov v podobe Severoatlantickej aliancie a Európskej únie.
Trump vo vzťahu k nim osciluje medzi tým, že ich niekedy pochváli, inokedy tvrdí, že sú prekonané ako v prípade NATO, či že sa o ne nezaujíma, ako to povedal na adresu EÚ.
Lenže spojenci v transatlantickom priestore sú dôležitou súčasťou sveta, do ktorého patrí aj úspešná Amerika. Po ekonomickej, ale aj politickej stránke. NATO po útokoch na USA 11. septembra 2001 aktivovalo článok 5 Washingtonskej zmluvy o kolektívnej obrane. Šéf Bieleho domu naznačuje, že jeho predstava o fungovaní sveta vedie skôr cez dohody s veľmocami. Kde však v tejto vízii patria spojenci?
"Najlepším scenárom, čo sa týka NATO, by bolo, že Trump – podobne ako mnohí jeho predchodcovia – sa snaží využiť tvrdú kritiku na to, aby prinútil spojencov v aliancii míňať viac na obranu,“ uviedol pre Pravdu Garret Martin, bezpečnostný odborník z Americkej univerzity vo Washingtone. "Najhorším scenárom by bolo, keby sa Trump skutočne rozhodol, že NATO je prekonané a jednoducho by stiahol USA z aliancie,“ tvrdí Martin.
Neistota, ktorú spôsobilo zvolenie Trumpa, má dosah aj na EÚ. Čoraz viac sa v Európe hovorí o potrebe prehĺbenej obrannej spolupráce.
"Európski politici by sa však mali prestať snažiť interpretovať všetky jednotlivosti Trumpových prejavov, ako to momentálne robia. Sú to len reči. A mnohé z toho sú len prázdne reči. Keď Trump povie niečo pozitívne o mexickom prezidentovi alebo o nemeckej kancelárke, neznamená to nič. Na druhej strane, prezident nie je ideológ, ktorý by sa usiloval o zničenie NATO a EÚ,“ reagoval pre Pravdu Josef Janning, šéf berlínskej pobočky Európskej rady pre zahraničné vzťahy. "Najlepšie bude, keď európski lídri počkajú. Keby nás mali vykoľajiť nejaké slová amerického prezidenta, za veľa by sme nestáli. S Trumpom potrebujeme sebadôveru a strategickú trpezlivosť. Európa je silná, keď si nemyslí, že je slabá,“ tvrdí Janning.
5. Čína sa derie na miesto Ameriky
Máloktorá krajina si na svoju adresu vypočula toľko kritiky od nového amerického prezidenta ako Čína. Z jeho slov vyplýva, že ju vníma ako bezpečnostný, tak aj ako ekonomický problém. Peking sa teraz snaží na medzinárodnej scéne prezentovať ako zástanca liberálneho ekonomického poriadku.
Trump hovorí, že výroba sa musí vrátiť do USA. Netýka sa to pritom len Číny. Trump napríklad naznačil, že uvalí clá na autá a iné produkty vyrábané v Mexiku spoločnosťami, ktoré by ich mohli produkovať v USA.
"Šéfa Bieleho domu definujú ako protekcionistu a odporcu globalizácie. Hoci to nemusí byť úplne pravda, dá sa očakávať, že Trump bude k medzinárodnej sfére pristupovať viac ako ekonomický stratég než ako štátnik,“ reagoval pre Pravdu Bernt Berger, šéf berlínskeho Centra pre aplikovanú bezpečnosť a analýzu konfliktov. "Bude sa snažiť získať čo najviac z bilaterálnych rokovaní. Ako to teraz robí Čína. A tiež zlepšiť postavenie USA delením existujúcich spojenectiev. Takpovediac sa bude snažiť rozdeľovať a profitovať,“ myslí si Berger.
Podľa odborníka Trumpova vláda naruší pomaly rastúce medzinárodné štruktúry a spoluprácu v rámci nich. "Čína sa preto môže javiť ako konštruktívna veľmoc. Ale Peking tiež toho neurobil veľa, aby prevzal zodpovednosť za globálny poriadok. Takže je otázka, kto naozaj vyplní túto prázdnotu,“ varoval Berger.