Predseda najvyššieho súdu David Neuberger oznámil, že tento krok odhlasovala väčšina z 11 členov súdu, a to v pomere 8 ku 3. Britský generálny prokurátor Jeremy Wright oznámil, že vláda vyhovie rozhodnutiu najvyššieho súdu a že ešte v priebehu dneška poskytnú v parlamente vyhlásenie.
Súd súčasne rozhodol, že odchod z únie nemusia odsúhlasiť parlamenty v Škótsku, Walese a Severnom Írsku.
Rozhodnutie najvyššieho súdu by podľa pozorovateľov mohlo oneskoriť začiatok procesu vystúpenia z európskeho bloku. Verdikt však nezvráti výsledok júnového referenda, v ktorom sa pre takzvaný brexit rozhodli britskí voliči.
Britskí poslanci tak podľa denníka The Guardian začnú v najbližších dňoch prerokúvať zákon, ktorý vláde umožní začať s Bruselom rozhovory o odchode.
Očakáva sa, že parlament bude výsledok ľudového hlasovania rešpektovať. Labouristická opozícia však už skôr uviedla, že sa bude usilovať o to, aby poslanci mali šancu brexitové vyjednávania ovplyvniť. To dnes potvrdil aj vodca strany Jeremy Corbyn. Jeho hovorca oznámil, že labouristi neplánujú „zhatiť proces spustenia článku 50“ zmluvy o EÚ, ktorý sa zaoberá ukončením členstva. Chcú však presadiť také dodatky k zákonu, ktoré zabránia tomu, aby sa zo Spojeného kráľovstva stal daňový raj.
Vodca liberálnych demokratov Tim Farron po vyhlásení rozsudku oznámil, že deväť poslancov jeho strany bude hlasovať proti spusteniu článku 50 a že požaduje ďalšie referendum o konečnej dohode Londýna s Bruselom o budúcich vzťahoch.
Británia dodrží plánovaný termín a brexit odštartuje koncom marca
Britská vláda chce začať rokovania o opustení EÚ do konca marca, ale špekulovalo sa, že by to mohlo byť ešte skôr. Premiérka Mayová v nedávnom prejave oznámila zámer dosiahnuť takzvaného tvrdého brexitu, teda nekompromisného odchode krajiny z Európskej únie.
Londýn sa neusiluje ani o čiastočné, ani o pridružené členstvo. Hodlá vystúpiť z jednotného trhu a z ďalších úniových štruktúr, vrátane súdneho systému. Chce mať kontrolu nad prílivom ľudí z krajín únie a má záujem uzavrieť s EÚ úplne novú colnú dohodu.
Na britskú justíciu sa pre brexit obrátila investičná manažérka Gina Millerová a kaderník Deir dos Santos, ktorí argumentovali tým, že brexitom prídu Briti o určité práva, napríklad o právo na voľný pohyb v rámci členských krajín únie. To sa podľa navrhovateľov nemôže stať bez súhlasu parlamentu. Za pravdu im dal už súd nižšej inštancie.
Podľa Louisa Grecha, podpredsedu maltskej vlády, britský zástupca EÚ informoval, že vláda v Londýne pripravuje krátku legislatívu, ktorú predloží parlamentu. A dodal, že nevidí nijaké problémy, pre ktoré by Británia nemohla dodržať plánovaný termín. Malta je aktuálne predsedajúcou krajinou EÚ. Grech dnes vo Vallette hostí stretnutie ministrov a predstaviteľov EÚ, na ktorom Britániu zastupuje minister pre Európu David Jones.
Škótsko má podľa premiérky právo vysloviť sa k spusteniu brexitu
Britská vláda má podľa škótskej premiérky Sturgeonovej „politickú povinnosť“ pred začatím procesu odchodu z Európskej únie požiadať o súhlas škótsky, waleský a severoírsky parlament, aj keď britský najvyšší súd rozhodol opačne. Je „stále jasnejšie“, že Škótsko musí vziať svoju budúcnosť do vlastných rúk, uviedla podľa agentúry Reuters Sturgeonová v reakcii na súdny verdikt.
Obyvatelia Škótska a Severného Írska v júnovom referende hlasovali za zotrvanie v únii, väčšina Anglicka a Walesu bola pre takzvaný brexit.