Jeho plán, na vypracovanie ktorého majú v Pentagone podľa Reuters 90 dní, ráta aj s možnosťou zavedenia tzv. bezletových zón nad niektorými oblasťami Sýrie, ale aj v susedných krajinách.
Oficiálne ide o „humanitárny dáždnik“, ktorý má chrániť civilistov trpiacich v skoro už šesťročnej občianskej vojne. V americkej politike nič nové. Ibaže podobné tzv. bezpečnostné zóny, tentokrát „letové“ v Iraku za čias prezidenta Saddáma Husajna, ako aj svojho času vytvorenie ochranného pásma v líbyjskom vzdušnom priestore, neprinieslo upokojenie situácie, ale naopak. V prvom prípade si to odniesli hlavne irackí Kurdi na severe a na juhu šiíti a Líbya prišla o svoju džamahíriju.
„Sýrčania, ktorí stratili domov, môžu v zónach čakať na trvalé usídlenie, napríklad na repatriáciu či usadenie v tretej krajine,“ obsahuje návrh exekutívneho príkazu citovaný agentúrou Reuters. Na pozadí Trumpovho sľubu, že „pritvrdí v sýrskej angažovanosti“ na rozdiel od predchodcu Baracka Obamu, to môže podľa prvých reakcií aj v samotných USA znamenať nielen ešte väčšie vtiahnutie Sýrie, ale aj samotných USA do vnútorného konfliktu.
Zaujímavá je v rámci Trumpovho podpisového maratónu reakcia Moskvy. Podľa Dmitrija Peskova, hovorcu prezidenta Vladimira Putina, Moskva musí „dôkladne analyzovať“ plán týkajúci sa tzv. bezpečnostných zón. „S nami tento krok nik z amerických partnerov nekonzultoval. Ide o suverénne rozhodnutie,“ cituje RIA Novosti Peskova počas jeho štvrtkovej návštevy Petrohradu. "Je nevyhnutné rozobrať všetky možné následky Trumpovho plánu,“ dodal Peskov.
S bezletovými zónami, konkrétne v Líbyi, nemajú Rusi dobré skúsenosti. Pri hlasovaní v BR OSN o jej vyhlásení sa Moskva pre mnohých prekvapivo zdržala hlasovania dúfajúc, že to situáciu upokojí. Stal sa však opak. Nehovoriac už o tom, že to boli francúzski piloti, ktorí porušili zónu a udali presnú polohu plukovníka Muammara Kaddáfího, ktorého následne radikáli verejne zavraždili.
Dobré spomienky na bezletové zóny nemajú ani irackí Kurdi, keď im do nich Američania zhadzovali niekoľkotonové kontajnery s humanitárnou pomocou, ktoré pri dopade zabíjali stovky k nim bežiacich kurdských štvancov a hlavne im to nepomohlo pred prenasledovaním Saddámových jednotiek.
Plán vytvoriť „zónu“ s prívlastkom nárazníková na sýrskom území tesne za hranicou s Tureckom má v pláne aj Ankara. Oficiálne o tom niet ani slova, ale v kuloároch bruselskej centrály NATO je verejným tajomstvom, že existuje dohoda medzi Ankarou a Washingtonom. Samotná aliancia dala napokon ruky preč od turecko-amerického plánu, keď zdôraznila, že je to vec spomínaných dvoch krajín. Možno preto, lebo v Bruseli si vari spomenuli na „obranný“ dopad bezletového pásma v Líbyi a predtým dvoch ďalších v Iraku?
„Jednostranné konanie USA v Sýrii bez dohody so zákonnou vládou v Damasku sotva prinesie požadovaný výsledok,“ upozornil vo štvrtok v reakcii na Trumpov plán Franc Klincevič, prvý podpredseda Bezpečnostného a obranného výboru v Rade federácie. Na senátorových pochybnostiach, podľa jeho slov, nič nezmení ani skutočnosť, že k tomuto kroku viedli Washington „tie najlepšie úmysly“.
Podľa Klinceviča Sýria dnes potrebuje realizovať celý balík opatrení s cieľom vyriešiť vnútorný konflikt. Práve preto bolo na piatok naplánované stretnutie zástupcov všetkých opozičných síl v Moskve. Témou rokovania so šéfom ruskej diplomacie Sergejom Lavrovom je dohodnúť sa ešte pred summitom v Ženeve naplánovaným na 8. februára o spoločnom boji proti islamským teroristom z IŠ a premenovaného Frontu an Nusrá.
Na spomínané rokovanie v Rusku a vo Švajčiarsku nepriamo reagoval aj Klincevič, keď upozornil, že „v súčasnosti máme prvýkrát za posledné roky reálnu možnosť vypracovať spoločný program, ktorý by akceptoval záujmy hlavných politických hráčov v tejto oblasti a predovšetkým v Sýrii“.