Prvý prípad fyzického napadnutia blízkej osoby, ak zostane bez zdravotných následkov, by v budúcnosti už nemal byť trestným činom, ale iba priestupkom. Predkladatelia zákona zmenu zdôvodňujú snahou posilniť tradičné ruské rodiny.
Kontroverzný návrh zákonodarcov vládnej strany Jednotné Rusko dostal zelenú v stredu, v druhom čítaní. V ňom do jeho textu ešte poslanci mohli ráznejšie zasiahnuť, napokon však s výnimkou jedinej drobnej kozmetickej úpravy ho ponechali bez zmeny. Neprešiel ani pozmeňujúci návrh komunistu Jurija Sineľščikova, ktorý presadzoval, aby sa zachovala aspoň trestnoprávna zodpovednosť za zbitie tehotných žien, neplnoletých a bezmocných osôb. Sineľščikov príkladmi cárskeho i boľševického trestného zákonníka z rokov 1903 a 1922 argumentoval, že „ruské tradície nie sú založené na výchove detí a žien bičom a fyzickými trestmi, ako nás presviedčajú niektorí politici, ale na právnom postoji o neprípustnosti narušenia fyzickej nedotknuteľnosti osôb“.
Spoluautorka návrhu zákona, poslankyňa Jednotného Ruska Oľga Batalinová, ale pozmeňujúci návrh odmietla s tým, že je „otvorene protirodinný“. „Je pokračovaním priameho zasahovania do záležitostí rodiny. V takom prípade rodič, ktorý spôsobí dieťaťu modrinu, bude potenciálne odsúdený na dva roky odňatia slobody,“ zdôraznila. Väčšina poslancov sa s ňou stotožnila. V hlasovaní, ktoré predchádzalo piatkovému konečnému, návrh prešiel pomerom 385 ku dvom hlasom, pričom komunisti sa zdržali.
Znepokojenie nad snahou dekriminalizovať domáce násilie už vyjadrili Amnesty International aj generálny tajomník Rady Európy Thorbjörn Jagland. Šéf dolnej komory ruského parlamentu Viačeslav Volodin to však odmietol ako „neprípustný nátlak“ na Štátnu dumu. „Považujeme za dôležité, aby sa nezasahovalo do vecí rodiny, aby spoločnosť tieto otázky vnímala tak, že štát vytvára podmienky pre silné rodiny,“ vyhlásil.
Podpredseda Štátnej dumy Andrej Isajev označil nový zákon, ktorý po definitívnom schválení poslancami ešte musia odobriť senátori a podpísať prezident, za prelomový. „Je historický vzhľadom na strašidelnú prax v niektorých európskych krajinách, kde bežne dochádza k zasahovaniu do rodinných záležitostí a rodiny čelia štátnemu násiliu. Terajšie hlasovanie s takou praxou v Rusku skoncuje,“ dodal.
Pod výrazom „bitka“, ktorá v prípade, že nepôjde o recidívu, nebude už trestným činom, zákonodarcovia chápu „počínanie, spôsobujúce fyzickú bolesť, ale nevedie k zdravotnej ujme a k práceneschopnosti“. Čiže modriny, podliatiny a pomliaždeniny sa po prvý raz ešte „zmestia“ do kategórie priestupku. Zaň bude násilníkovi hroziť pokuta do 30-tisíc rubľov, čo je asi 470 eur.
Predkladatelia zákona zdôvodňujú jeho potrebu podľa nich nevyváženým právny stavom, ktorý nastal vlani, keď v snahe o odbremenenie súdov bol neopakovaný fyzický útok bez zdravotných následkov prekategorizovaný z trestného činu na priestupok, pričom prípady domáceho násilia boli z tejto dekriminalizácie vyňaté. Podľa poslancov za Jednotné Rusko teraz dôjde k zjednoteniu postihu, aby zaucho od cudzieho človeka nebolo benevolentnejšie posudzované ako od manžela či rodiča.
Ľudskoprávni aktivisti však argumentujú, že prísnejší postih za cudzie zaucho než za rodinné je náhradou za absenciu osobitného zákona o domácom násilí, ktoré Rusko na rozdiel od väčšiny civilizovaných krajín nemá. Varujú, že dekriminalizácia bude legitimovať domáce násilie. „Celkové posolstvo pre ruských občanov je také, že domáce násilie nie je zločin,“ povedal pre magazín Economist Andrej Sinelnikov z Anna Centra, združenia na ochranu obetí domáceho násilia.
„Zákon zapadá do všeobecného trendu dehumanizácie krajiny,“ cituje denník Kommersant ochrankyňu ľudských práv Mariu Arbatovovú. „Ak ho prijmú, zraniteľné kategórie budú ešte zraniteľnejšie a násilníci budú mať viac možností.“ Arbatovová spomenula výsledky sociologického prieskumu, podľa ktorých sa dvadsať percent rodičov priznalo, že bijú svoje deti. „A koľko sa nepriznalo? Zlo nemožno zamaskovať na dobro tým, že ho nazvete pevnou rodinou,“ dodala.