Turecký minister zahraničia Mevlüt Çavuşoglu v súvislosti s podaním novej žiadosti o vydanie vojakov uviedol, že Ankara je pripravená prijať potrebné kroky, vrátane zrušenia bilaterálnej readmisnej dohody s Gréckom. Práve táto dohoda umožňuje, aby migrantov, ktorí cez turecké územie prídu do Grécka, bolo možné vrátiť do Turecka, odkiaľ ich potom môžu poslať späť do krajiny pôvodu.
Šéf tureckej diplomacie tak reagoval na štvrtkový verdikt gréckeho súdu, ktorý vydanie ôsmich tureckých vojakov zamietol s tým, že by im v Turecku nebol zaistený spravodlivý súd a hrozilo by im tam mučenie či smrť.
Turecké ministerstvo zahraničia už vo štvrtok vyhlásilo, že sa bude ďalej usilovať o vydanie svojich vojakov a grécke rozhodnutie kritizovalo. Podľa tureckej strany je výrok súdu politicky motivovaný. Súd vraj porušil medzinárodné pravidlá a zlyhal v boji proti medzinárodnému terorizmu.
Nezávislosť gréckych súdov
Grécka vláda v reakcii na vyhlásenie Ankary uviedla, že v minulosti dôrazne odsúdila pokus o štátny prevrat v Turecku, že podporuje demokraticky zvolenú vládu susednej krajiny a že strojcovia puču nie sú v Grécku vítaní.
„V Grécku je jedinou autoritou zodpovednou za príslušný súdny výrok nezávislý grécky justičný systém, ktorého rozhodnutia sú záväzné,“ uviedol zároveň vo vyhlásení kabinet premiéra Alexisa Tsiprasa. Grécky premiér bol skutočne jedným z prvých zahraničných predstaviteľov, ktorí vlani v júli pokus o puč v Turecku odsúdili.
O tureckých vojakoch rozhodovalo v Grécku niekoľko súdov nižšej inštancie, ktorých verdikty boli protichodné – niektorých mali deportovať, iní mali dostať azyl. V odvolacích konaniach sa však prípady dostali až k najvyššiemu súdu, ktorý vydanie zamietol s platnosťou pre všetkých osem vojakov. Posledné slovo má grécky minister spravodlivosti, ktorý sa rozhodol verdikt súdu rešpektovať.
Čistky v Turecku
Od pokusu o prevrat utieklo z Turecka mnoho vojakov, najmä do Európy. Ankara totiž začala vykonávať rozsiahle čistky, počas ktorých prišlo o prácu vyše 100 000 ľudí, vrátane sudcov, prokurátorov, policajtov alebo učiteľov. Režim ich viní z príslušnosti k hnutiu islamského duchovného Fethullaha Gülena, ktoré označuje za teroristickú organizáciu. Viac ako 40 000 ľudí skončilo v Turecku z toho istého dôvodu od júla za mrežami.
Vláda tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana viní zo zosnovania pokusu o puč práve duchovného Gülena, ktorý žije v USA. Jeho priaznivcov Erdoganova vláda prenasleduje dlhodobo, od júla ťaženia proti nim ešte zintenzívnila. Preto sa niektorí, vrátane Gülena, domnievajú, že puč mohla zosnovať sama turecká vláda, aby postup voči svojim kritikom ospravedlnila.