Walesa bol agentom tajnej polície, potvrdili experti

31.01.2017 10:27, aktualizované: 11:48

Experti v utorok potvrdili, že rukopis legendárneho vodcu protikomunistického hnutia Solidarita a prvého priamo zvoleného poľského prezidenta Lecha Walesu sa zhoduje s písmom agenta komunistickej tajnej polície pod krycím menom Bolek.

Informovali o tom poľské médiá. Podľa šéfa poľského Inštitútu národnej pamäti (IPN) Jaroslawa Szareka bádatelia ústavu po dlhoročnom výskume dokázali, že Walesa bol od decembra 1970 do júna 1976 tajným spolupracovníkom tajnej polície, donášal na svojich kolegov a bral za to peniaze.

Sám Walesa doteraz všetky obvinenia odmietal ako lživé. Opozičné médiá tvrdia, že IPN sa za súčasného vedenia stal historickou políciou, ktorá dohliada na „správny“ výklad dejín.

Zložka agenta s krycím menom Bolek sa našla v pozostalosti posledného poľského komunistického ministra vnútra Czesława Kiszczaka. Spis obsahuje 575 strán; väčšinou ide o ručne písané hlásenia tajnými policajtmi, niektoré listiny však písal priamo Bolek. Podľa Walesu boli sfalšované.

Walesu už v roku 2000 špeciálny lustračný súd zbavil obvinenia zo spolupráce so Štátnou bezpečnosťou. Poľská spoločnosť je však v pohľade na jeho prípad dlhodobo rozdelená.

Profil Lecha Walesu

Spolu s pápežom Jánom Pavlom II. patrí Lech Walesa (73) k najznámejším osobnostiam povojnového Poľska. Niekdajší opozičný aktivista stál pri zrode odborového zväzu Solidarita a v roku 1983 získal Nobelovu cenu za mier. Potom čo komunistický režim v Poľsku padol, stal sa Walesa prvým nekomunistickým prezidentom svojej krajiny. V posledných rokoch púta pozornosť jeho boj za očistenie mena z obvinenia o donášaní tajnej komunistickej polícii.

Kauza sa vynorila opäť po tom, čo minulý rok v dome niekdajšieho komunistického ministra vnútra našli zložky, ktoré podľa expertov dokladajú Walesovu spoluprácu s tajnou políciou. Ich autentickosť predtým potvrdil Inštitút národnej pamäti (IPN). Walesa mal podľa spisov napríklad donášať na dve desiatky ľudí. Experti dnes potvrdili, že Walesov rukopis sa zhoduje s písmom agenta tajnej polície pod krycím menom Bolek a bývalý politik tak bol podľa nich spolupracovníkom.

Niekdajší poľský prezident z rokov 1990 až 1995 tvrdenia o svojej spolupráci s tajnou bezpečnosťou vždy popieral a mimoriadny lustračný súd ho v roku 2000 obvinenia zbavil. Poľská verejnosť je v pohľade na Walesovu kauzu dlhodobo rozdelená, jeho odporcovia tvrdia, že býval konfidentom a že súd ho očistil neprávom. Vlani Walesa odmietol, že by sa zložka s krycím menom Bolek týkala jeho. Prvé nepriame dôkazy, že krycie meno Bolek patrí Walesovi sa našli už v roku 1992.

Ako hlava štátu musel Walesa čeliť narastajúcej nespokojnosti Poliakov s vývojom v postkomunistickom období, predovšetkým z ekonomických reforiem. Po víťazstve ľavice v roku 1993 začal presadzovať silný prezidentský systém a niekedy až údajnými diktátorskými sklonmi a ostrou kritikou vlády začal upadať do nemilosti. Vo voľbách v roku 1995 už Walesa neuspel. Po odchode z vrcholnej politiky založil kresťansko-demokratickú stranu a po prepade vo voľbách v roku 2000 sa stiahol do ústrania. V poslednej dobe cestuje, prednáša a píše knihy.

Na cestu protirežimného aktivistu sa elektrikár z gdaňských lodeníc V. I. Lenina vydal v decembri 1970. Poľsko vtedy zasiahla vlna nepokojov vyvolaná zhoršením životných podmienok a Walesa pomáhal organizovať štrajk na svojom pracovisku. V tom čase bol zrejme kontaktovaný poľskou tajnou službou. V roku 1976 prišiel Walesa kvôli kritike režimom ovládaných odborov o prácu v lodenici. To ho prinútilo, aby sa do činnosti opozície zapojil ešte intenzívnejšie.

V lete 1980 sa Poľskom prehnala ďalšia z pravidelných štrajkových vĺn. Walesa neváhal, preliezol múr Gdaňskej lodenice a na svojom niekdajšom pracovisku sa postavil do čela okupačného štrajku. Čoskoro sa navyše ujal riadenia medzipodnikového štrajkového výboru, ktorý koordinoval protesty. Podpis takzvaných Ggdaňských dohôd, v ktorých komunisti pristúpili na väčšinu požiadaviek robotníkov, urobil z Walesu ikonu opozičného hnutia.

Následne sa stal predsedom prvých nezávislých odborov v komunistickom bloku, ktoré vznikli práve na základe Gdaňských dohôd. Vznik Nezávislého samosprávneho odborového zväzu Solidarita na jeseň 1980 vyvolal v Poľsku eufóriu. „Karneval slobody“, ako sa niekedy označujú mesiace nasledujúce po vzniku Solidarity, skončil v decembri 1981. Generál Wojciech Jaruzelski vtedy vyhlásil v celej krajine vojnový stav a s pomocou armády a polície zatlačil Solidaritu do podzemia.

Walesa bol v decembri 1981 medzi prvými internovanými predstaviteľmi opozície. Na slobodu sa dostal na jeseň 1982. Hneď nasledujúci rok získal Nobelovu cenu mieru a stretol sa s ním rad predstaviteľov západných krajín. Uvoľňovanie politických pomerov v Sovietskom zväze po nástupe Michaila Gorbačova prinútilo v druhej polovici 80. rokov progresívnejšiu časť poľských komunistov k nadviazaniu stykov s opozíciou.

Vyvrcholením tohto procesu boli rokovania za okrúhlym stolom, na ktorých sa zástupcovia opozície dohodli s predstaviteľmi moci na vypísaní poloslobodných parlamentných volieb. Tie sa konali v júni 1989 a skončili triumfom nekomunistických kandidátov. Hoci bol Walesa aktívnym účastníkom rokovania, ambíciu stať sa poslancom nemal. Neskôr však oznámil, že sa chce uchádzať o najvyššiu ústavnú funkciu v krajine. Prezidentom sa stal v decembri 1990.

#Poľsko #Lech Walesa
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku