Osem kresiel na summitoch únie obsadzujú aj liberáli. Sedem zase ľudovci, ku ktorým okrem toho patria šéf Európskej rady Donald Tusk a predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker. Dvaja lídri sú z radov konzervatívcov a reformistov, dvaja sú nezávislí a jeden sa hlási k radikálnejšej ľavici. Tieto počty svedčia o názorovej rozmanitosti v rámci EÚ. Aká je však sila umiernenej ľavice v čase vzostupu populizmu a krajnej pravice, ktoré predstavujú aj fenomény ako brexit či americký prezident Donald Trump?
Konzervatívna sila
Britský historik Donald Sassoon si myslí, že ľavica v Európe vo veľkej miere zvládla zlepšiť kapitalizmus. Na jednej strane je to jej sila, o ktorú sa môže opierať, na strane druhej ju to svojím spôsobom myšlienkovo vyčerpalo.
"Sociálna demokracia čelí dileme. Reformy, ktoré tradične presadzovala, ako sociálny štát, lepšie prerozdeľovanie bohatstva či vyššie mzdy, kapitalizmus posilnili. Vytvorili sociálny zmier a zároveň rozšírili trh pre predaj tovaru. Paradoxom teda je, že čím bola sociálna demokracia úspešnejšia, tým bol lepší aj jej kapitalizmus,“ uviedol pre Pravdu Sassoon, ktorý je emeritným profesorom na Londýnskej univerzite kráľovnej Márie.
Z revolučnej sily sa stala ľavica konzervatívnou. "Akceptovala štát. Ľavica sa nevyhnutne stala konzervatívnou silou. V ére globalizácie a nízkeho hospodárskeho rastu chce zachovať výhody národného štátu, jeho fiškálne a sociálne prvky. Je však slabá, keď čelí novým populistickým silám, ktoré majú výhodu, že nevládli. Sociálni demokrati sú v defenzíve a nemajú toho veľa nového, čo by mohli ponúknuť. Cieľom politiky je však vyhrávať, nie prešľapovať na mieste,“ pripomína Sassoon.
Nájsť nové idey nebude jednoduché. Zostať na centristických pozíciách? Posunúť sa doľava? Prebrať rétoriku populistickej pravice?
To všetko ľavica skúša. Snaží sa obsadiť priestor, ktorý jej prebrali iní. Stredopravé strany sa už dávno do veľkej miery prispôsobili modelu sociálneho štátu. Populistická a krajná pravica zase v dnešnej dobe v mnohých prípadoch žiada viac zásahov vlády do fungovania spoločnosti ako tradičná ľavica.
"Európske stredoľavicové strany čelia viacerým výzvam. Jednou z nich je fakt, že ich tradičných voličov čoraz viac lákajú populistické radikálne pravicové strany,“ reagoval pre Pravdu Bartek Pytlas, politológ z Univerzity Ľudovíta-Maximiliána v Mníchove. "Nie je to nový vývoj, ale v posledných rokoch je to čoraz dôležitejšie. Je to populistická radikálna pravica, ktorá nastoľuje debaty o témach, ako sú sociálna politika a sociálny štát, čo sa týka imigrácie. Vyzerá to tak, že centristická ľavica nezvládla na to nájsť dostatočnú odpoveď,“ pripomína expert.
Obavy ľudí
Silu tradičných sociálnych demokratov v Európe preveria už najbližšie mesiace. Do francúzskych prezidentských volieb v apríli vysielajú socialisti Benoita Hamona, predstaviteľa ľavicového krídla strany, ktorý nesúhlasí s viacerými krokmi súčasnej hlavy štátu Françoisa Hollanda. Hamon však zatiaľ stráca na krajne pravicových, konzervatívnych aj centristických súperov.
Na jeseň sa zase nemecká SPD popasuje vo voľbách s konzervatívcami Angely Merkelovej. Sociálnych demokratov povedie do volebného boja bývalý predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz. Ten v prieskumoch vyrovnal popularitu Mekelovej, hoci je otázne, či to pomôže aj strane ako takej.
Lokálne voľby zase čakajú v máji Britániu. Labouristi pod vedením Jeremyho Corbyna potrebujú zabodovať. Britská ľavica v prieskumoch však značne zaostáva za konzervatívcami premiérky Theresy Mayovej. Corbyn je populárny medzi ľavicovými aktivistami, ale podľa kritikov nedokáže riadiť stranu a odrádza centristicky naladených voličov.
"Keď si chcú stredoľavicové strany získať opäť verejnosť a mať široký záber, čo sa týka voličov, ich lídri musia chápať obavy ľudí. Najmä tých, čo majú nízke a stredné príjmy. Ich v prvom rade trápia znižujúce sa mzdy a horší životný štandard, obmedzená možnosť bývania a verejných služieb, nedostatočná podpora pre pracujúce rodiny a vzdelávanie mladých. A v neposlednom rade migrácia,“ uviedol pre Pravdu politológ Christian Schweiger z Durhamskej univerzity.
Podľa odborníka je práve posledná spomenutá téma problematická. "Riešenie migrácie je pre centristickú ľavicu kontroverzná vec. Mnoho aktivistov si myslí, že takáto diskusia nahráva populistom. V dlhodobom horizonte však nemôžu ignorovať obavy ľudí. Čím skôr bude ľavica schopná ponúknuť stratégiu, čo sa týka manažovania migrácie a udržania sociálnej súdržnosti, tým pravdepodobnejšie je oživenie sociálnodemokratickej politiky v Európe,“ myslí si Schweiger.