Poľská vláda okrem toho od Moskvy požaduje, aby ruské úrady povolili previezť do Poľska trosky havarovaného lietadla a obe čierne skrinky, ktoré sa aj sedem rokov po havárii stále nachádzajú v Rusku.
„V priebehu uplynulého roka sme sa s Ruskom pokúšali hovoriť priamo, ale jeho odpovede boli odmietavé a niekedy aj arogantné,“ uviedol poľský minister zahraničných vecí Witold Waszczykowski, pričom dodal, že po takmer siedmich rokoch, ktoré od nešťastia uplynuli, nemá Poľsko inú možnosť, ako sa obrátiť na MSD.
Kaczynského brat Jaroslaw, ktorý stojí na čele poľskej vládnucej strany Právo a spravodlivosť (PiS), z nehody prezidentského špeciálu obviňuje Moskvu, pričom vlani označil vyšetrovanie smolenskej katastrofy za škandál a naznačil, že by za nešťastím mohli stáť ruské tajné služby.
Vyšetrovanie tragédie prebiehalo paralelne v Ruskej federácii i Poľsku, no jeho výsledky neboli identické. Z ich záverov však vyplynulo, že nešťastie zavinilo zlyhanie ľudského faktora i nepriaznivé meteorologické podmienky v mieste plánovaného pristátia, avšak nie teroristický útok alebo iné násilie zvonka.
Pri havárii poľského vládneho lietadla TU-154M, ktoré sa zrútilo pri nevydarenom pokuse o pristátie na letisku v Smolensku, zahynulo všetkých 96 osôb na palube vrátane poľského prezidenta Lecha Kaczynského a jeho manželky Marie.
Okrem prezidentského páru bolo na palube lietadla množstvo významných predstaviteľov Poľskej republiky: členovia ústredných štátnych orgánov, parlamentu, hlavní predstavitelia poľskej armády, predstavitelia cirkvi, poradcovia prezidenta a ďalšie osobnosti politického a spoločenského života.
Delegácia mala namierené do ruskej Katyne, kde si chcela uctiť pamiatku viac ako 20 000 dôstojníkov poľskej armády, kňazov a intelektuálov, popravených v Katynskom lese v roku 1940 sovietskymi bezpečnostnými orgánmi. Lietadlo viezlo aj rodiny obetí katynskej tragédie.