Francúzsko v hľadáčiku Ruska

Všetky aktuálne prieskumy naznačujú, že druhé kolo volieb by mohol vyhrať centrista a exminister hospodárstva vo vláde socialistov Emmanuel Macron. A práve na neho ako terč sa v uplynulých dňoch zamerali ruské médiá blízke Kremľu.

Pri Macronovi podsúvajú fámy, že je gej alebo bisexuál a vedie dvojaký súkromný život, keďže má podstatne staršiu manželku. Stojí za ním vraj veľmi bohatá loby gejov. Ruským médiám to vykladal francúzsky poslanec Nicolas Dhuicq. Homofób, ktorý je známy aj tým, že cestoval do Ruska, keď naň po anexii Krymu EÚ uvalila sankcie, podporil sýrsky režim Bašára Asada a vo francúzskom parlamente hlasoval proti asociačnej dohode EÚ s Ukrajinou.

Dhuicq je poslancom za Republikánov a verným stúpencom ich prezidentského kandidáta, ešte donedávna favorita volieb Françoisa Fillona. „A ten je čírou náhodou považovaný za proruského,“ pripomenul belgický denník La Derniere Heure. Aj samotný ruský prezident Vladimir Putin ešte počas vlaňajších pravicových primárok potvrdil, že s Fillonom má dobré vzťahy a ocenil ho ako profesionála.

Fillonove veľké šance vyhrať voľby však skomplikoval škandál s dlhoročným fiktívnym zamestnávaním jeho ženy ako poslaneckej asistentky za neprimerane vysokú odmenu zo štátneho rozpočtu. Prípad Fillonovcov, ktorí mali takto získať zo štátneho rozpočtu celkovo približne milión eur, vyšetruje prokuratúra. Fillonova nepresvedčivá argumentácia sa prejavila aj na prieskumoch, podľa ktorých by už do druhého kola volieb nepostúpil. Napriek tlaku kritikov vnútri strany sa odmietol vzdať kandidatúry, odhalenie aféry označuje za sprisahanie, útočí na novinárov i prokuratúru.

Moskve by nesedel

Zároveň stúpol tlak na Macrona, ktorý by podľa aktuálnych prieskumov verejnej mienky namiesto Fillona postúpil do druhého kola. V ňom by šéfku krajnej pravice Marine Le Penovú porazil s ešte väčším rozdielom ako Fillon.

Huffington Post v tejto súvislosti uviedol, že na rozdiel od Le Penovej a Fillona, ktorí sú proruskí, je Macron presvedčený eurofil a zároveň stúpenec NATO. Jeho víťazstvo by Moskvu zrejme nepotešilo.

„Putinovo Rusko podporuje hnutia suverenistov, izolacionalistov a populistov. Neznáša liberalizmus a všetko, čo je multi – multikultúrne, multilaterálne a podobne,“ povedal pre Huffington Post novinár Nicolas Hénin, autor knihy Ruské Francúzsko. Hlavným terčom ruskej propagandy je podľa neho Európska únia, no a Macron je nepochybne najmenej euroskeptický kandidát.

Terčom hackerských útokov sa stala aj strana Vpred, ktorú Macron vlani založil. „V novembri, keď oznámil svoju kandidatúru, čelila stovke pokusov o nabúranie sa do systému,“ uviedol satirický týždenník Le Canard enchaîné s odvolaním sa na svoje zdroje. Tieto útoky sa výrazne zvýšili v januári, zhodou okolností v čase, keď Macronove šance na úspech v prezidentských voľbách začali rásť a Fillonove, naopak, klesať.

Do francúzskej prezidentskej kampane sa zároveň podobne ako vlani pri americkej začína hlásiť aj server Wikileaks. Jeho zakladateľ Julian Assange pre ruské noviny Izvestija minulý týždeň avizoval, že majú „zaujímavé informácie o ďalšom prezidentskom kandidátovi vo Francúzsku, Emmanuelovi Macronovi“. Akým spôsobom chce „priliať olej do ohňa francúzskej prezidentskej kampane“ a či zverejní niečo aj o Fillonovi a Le Penovej, nie je jasné. Doterajšie informácie, že Macron pracoval v banke Rotschild v Paríži, neboli tajné.

Ide o postup

Podľa aktuálnych prieskumov v prvom kole volieb by najviac hlasov získala Le Penová. Podľa ankety agentúry Opinionway by získala 24 percent a spolu s ňou by do druhého kola postúpil Macron s 21 percentami. V druhom kole by ju jednoznačne porazil s väčšinou 65 percent.

Podľa tohto prieskumu rozdiel medzi Macronom a Fillonom, ktorý by nepostúpil, je len jedno percento. V inom prieskume Harris Interactive má Macron pred Fillonom väčší náskok, na Fillona sa, naopak, doťahuje kandidát vládnych socialistov Benoit Hamon. Ten je pre zmenu prekvapením primárok socialistov, ktorí sa napokon rozhodli vybrať ľavicovejšieho kandidáta, ktorý by rušil ekonomické reformy presadzované vládou. Hamon sa teraz sústreďuje na to, aby získal podporu ľavicových voličov a zelených.

Karty môže ešte zamiešať aj centrista François Bayrou, ktorý by v prvom kole mohol podľa prieskumov získať päť percent hlasov. Bayrou zatiaľ svoju kandidatúru neohlásil, ale Fillona po prevalení škandálu kritizoval. Ak by sa Bayrou rozhodol nekandidovať, podľa agentúry Reuters by jeho voliči pravdepodobne podporili buď Macrona, alebo Fillona.

Na Macrona, ktorý sa po Fillonovom škandále stal favoritom volieb, sa podľa portálu 20minutes sypú teraz útoky zo strany pravice i ľavice. Viacerí mu vyčítajú, že stále nezverejnil podrobný program toho, čo chce presadzovať. „Neviem, čo chce, nepoznám jeho program, nemôžem s ním teda diskutovať,“ vyhlásil tajomník socialistov Jean-Christophe Cambadélis.

Macron avizoval, že to urobí v najbližších dňoch. Včera zároveň ohlásil, že bude presadzovať ekologicky zameranú politiku. Ak bude zvolený, do roku 2022 chce odstaviť všetky uhoľné elektrárne a zakáže prieskum ťažby ropy a plynu vo francúzskych teritoriálnych vodách. Naopak, investovať chce do výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov. Zároveň dodrží záväzok terajšej vlády do roku 2025 znížiť podiel jadrovej energetiky.