Od piatku je to ďalšia veľká skupina týchto veľrýb, ktoré sa za pomoci stoviek dobrovoľníkov snažia dostať späť do mora. Z celkom asi 650 uviaznutých zvierat 330 zahynulo, 100 je späť vo vode a 220 je stále nažive na plytčine.
Šéf oddelenia ochranárov Andrew Lamason v sobotu povedal, že si je istý, že k pláži dorazila nová skupina guľohlavcov. Všetky veľryby, ktoré sa predtým podarilo vrátiť do hlbokej vody, boli totiž označené štítkami, a žiadne z 200 zvierat, ktoré sa objavili na pláži teraz, štítky nemá.
Väčšinu sa nepodarilo zachrániť
Dobrovoľníkom na Novom Zélande sa podarilo zachrániť a dostať späť do mora asi sto z vyše 400 veľrýb, ktoré vo štvrtok uviazli na odľahlej pláži Farewell Spit na Južnom ostrove. Informovala o tom agentúra AP.
V priebehu noci na sobotu však približne 75 percent zo 416 guľohlavcov uhynulo. Ide o jeden z najtragickejších incidentov svojho druhu na Novom Zélande za uplynulé roky.
Záchranárom sa časť veľrýb podarilo dostať na more už v piatok, avšak viaceré sa znova vyplavili na pláž. Dnešné pokusy dostať ich do mora boli úspešnejšie, konštatovala agentúra AO. Okrem iného sa totiž zlepšili aj poveternostné podmienky a more bolo po prílive čistejšie. Jeden z dobrovoľníkov vyjadril nádej, že vodcom húfu sa veľryby podarí vyviesť na otvorené more. V snahe zabrániť veľrybám, aby znova priplávali k pláži, dobrovoľníci pri pobreží vytvorili ľudskú reťaz.
Novozélandské úrady sa po záchrannej akcii teraz sústreďujú na riešenie problému s telami uhynutých veľrýb. Jednou z možností je, že ich nechajú v mori na mieste úhynu, obávajú sa však, že rozkladajúce sa trupy by more mohlo odplaviť k obývaným častiam pobrežia.
Vo februári 2015 uviazlo na brehu v približne rovnakej oblasti takmer 200 guľohlavcov, podarilo sa zachrániť 60 z nich.
Podľa ochranárskej organizácie Project Jonah sa historicky najrozsiahlejšie zaznamenané uviaznutie veľrýb na pláži udialo v roku 1918, keď na Chathamových ostrovoch, ktoré patria Novému Zélandu, uviazlo na plytčine zhruba 1000 guľohlavcov.
Guľohlavec je v tomto smere najzraniteľnejšou veľrybou, keďže sa presúva vo veľkých húfoch. Vedci stále nepoznajú uspokojivú odpoveď na to, prečo tieto morské cicavce často končia na súši. Predpokladá sa však, že v tom zohráva úlohu viacero nepriaznivých faktorov – od chorôb po extrémne počasie.