Súd v Nice ho včera uznal za vinného z napomáhania nelegálnej migrácii a udelil mu pokutu tritisíc eur s podmienečným odkladom výkonu.
Herrou svoje konanie neľutuje. „Budeme pokračovať, lebo je nevyhnutné pokračovať,“ vyhlásil včera pred budovou súdu, kde na verdikt čakali desiatky ľudí, ktorí podobne ako on pomáhajú migrantom na alpskej francúzsko-talianskej hranici. Kritici ich konanie považujú za nezákonné, iní ich, naopak, prirovnávajú k Francúzom, ktorí cez druhú svetovú vojnu pomáhali Židom. Najznámejším miestnym hrdinom sa stal práve 37-ročný Herrou. Kedysi mestský človek z Nice, ktorý sa rozhodol na vidieku založiť biofarmu. Usadil sa v malebnom Breil sur Roya v alpskom údolí na hranici s Talianskom, kde žije vyše dvetisíc duší. Pestuje olivy, venuje sa včelárstvu a chová sliepky na vajíčka.
Počas migračnej krízy sa však cez jeho olivový háj snažili prejsť migranti, ktorí sa chceli vyhnúť hraničným kontrolám. Pomohol im – pristavil dva karavany, kde im poskytol prístrešie a stravu. Aj teraz sú tam piati mladí migranti – jeden zo Sudánu a štyria z Eritrey. Ďalším migrantom, ktorých stretával na talianskej strane, kde chodí predávať svoje produkty, zas pomohol prejsť do Francúzska.
Na súde sa Herrou obhajoval tým, že ľuďom, ktorí sú v zúfalom stave a v nebezpečenstve, treba pomôcť a koná z humanitárnych dôvodov. Opisoval situáciu detí a ľudí, ktorí sú vyčerpaní, hladní a zomierajú na ceste. Políciu obviňoval z toho, že zadržiava tisíce maloletých a vracia ich späť cez hranice. Súd ho napokon oslobodil spod viacerých obvinení – nie je vinný za pomoc ľuďom, ktorí už prekročili hranice, ani za to, že skupinu migrantov, z ktorých polovica boli deti, spolu s ďalšími aktivistami a dobrovoľníkmi umiestnil do opusteného rekreačného zariadenia.
Pokutu dostal za pomoc ľuďom pri prechode hraníc. Mimochodom, ako v otvorenom liste prokurátorovi uviedla jeho matka – tú istú hranicu v roku 1918 pešo cez hory z Talianska prechádzala jeho prababička, ktorá prišla o dieťa. A jeho babička zas počas druhej svetovej vojny porodila vo väzení gestapa.
Trest, ktorý Herrou dostal, je miernejší, ako navrhoval prokurátor, ktorý žiadal osem mesiacov podmienečne. Jeho prípad nie je jediným v tejto časti Francúzska. V januári súd v Nice oslobodil univerzitného profesora Pierra-Alaina Mannoniho – za pomoc trom Eritrejčanom, ktorí prišli z Talianska, mu tiež hrozil polročný podmienečný trest.
Podobný prípad riešil tento týždeň aj švédsky súd. Švédskeho novinára Fredrika Önnevalla a jeho dvoch kolegov uznali za vinných z prevádzačstva. V roku 2014 totiž pomohli 15-ročnému sýrskemu chlapcovi dostať sa z Grécka do Švédska. Prokuratúra pre novinára žiadala dva roky väzenia, súd im napokon udelil trest vo forme verejnoprospešných prác. Obhajoba argumentovala tým, že od chlapca nevzali nijaké peniaze. „Je evidentné, že tím televízie ponúkol pomoc z čisto humanitárnych dôvodov. Dôvodom na ich pomoc bol silný súcit s chlapcom,“ zdôvodnil trest súd.
Önnevall sa proti verdiktu súdu odvolá. „Nejde ani tak o trest ako skôr o signál, ktorý rozsudok vysiela,“ povedal. Sýrsky chlapec, ktorému pomohli, sa chcel dostať do Švédska za svojím bratrancom. Dnes už hovorí plynule po švédsky, robí si vodičský a v lete si našiel prvú brigádu. S Önnevallom je stále v kontakte.