V prevažne reprezentatívnej funkcii 61-ročný sociálny demokrat 17. marca nahradí Joachima Gaucka, ktorý sa rozhodol nekandidovať do ďalšieho päťročného obdobia.
Na kandidatúre Steinmeiera sa vlani v novembri dohovorila vládna koalícia konzervatívnej únie CDU/CSU a sociálnych demokratov (SPD), vďaka čomu sa bez problémov presadil proti štvorici protikandidátov. V Spolkovom zhromaždení, ktoré v Nemecku prezidenta volia, získal Steinmeier 931 z 1239 platných odovzdaných hlasov. Žiadny z jeho protikandidátov sa mu ani vzdialene nepriblížil.
Politológ z univerzity v Kolíne nad Rýnom Christoph Butterwegge, nominant strany Ľavica, dostal 128 hlasov, podpredseda Alternatívy pre Nemecko Albrecht Glaser 42 hlasov, z nemeckej televízie známy právnik Alexander Hold navrhnutý stranou Slobodných voličov 25 hlasov. Posledný kandidát Engelbert Sonneborn, ktorého nominoval jeho syn a člen zboru voliteľov, satirik Martin Sonneborn, dostal desať hlasov. Cez 100 hlasujúcich sa zdržalo.
Volitelia, medzi ktorými bol tento rok napríklad aj tréner nemeckej futbalovej reprezentácie Joachim Löw, sa na hlasovanie v budove Spolkového snemu v Berlíne zišli dnes na poludnie. Výsledky predseda Spolkového snemu Norbert Lammert oznámil krátko pred 14:20.
Steinmeier vstúpil do politiky na začiatku 90. rokov
Základné biografické dáta nemeckého ministra zahraničia Franka-Waltera Steinmeiera (61), ktorý bol dnes zvolený nemeckým prezidentom:
- 5. januára 1956 – Narodil sa v západonemeckom Detmolde.
- 1974–1976 – Absolvoval vojenskú službu.
- 1975 – Vstúpil do Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD).
- 1986 – Druhou štátnou skúškou z práva ukončil štúdium práva a politológie na univerzite v Giessene, kde potom pôsobil ako vedecký pracovník na katedre verejného práva a politické vedy.
- 1991 – Získal doktorát a nastúpil ako referent pre mediálne právo a politiku v kancelárii spolkovej krajiny Dolné Sasko. Tak sa zoznámil s vtedajším premiérom tejto krajiny Gerhardom Schröderom. Neskôr sa stal napríklad riaditeľom Schröderovho kabinetu.
- 1995 – Oženil sa s Elke Büdenbenderovou, majú spolu dcéru.
- 1998 – Nastúpil do funkcie štátneho sekretára nemeckého kancelára, ktorým sa po víťazstve SPD vo voľbách stal Gerhard Schröder.
- 1999–2005 – Riaditeľ úradu spolkového kancelára Gerharda Schöder.
- 2005–2009 – Minister zahraničných vecí SRN v prvej vláde veľkej koalície Angely Merkelovej.
- 2007 – Ako šéf diplomacie obhajoval svoj postup v prípade nemecko-tureckého väzňa Murata Kurnaza, ktorý bol podozrivý z terorizmu a niekoľko rokov bol držaný na americkej základni Guantánamo.
- 2007–2009 – Vicekancelár.
- 2008 – Čelil podozreniu, že dvaja agenti nemeckej zahraničnej rozviedky BND pôsobiaci v Bagdade pomáhali spojeneckým jednotkám vedenými Američanmi počas bojov za zvrhnutie režimu Saddáma Husajna v roku 2003. Steinmeier mal v tom čase na starosti práve tajné služby.
- 2008–2009 – Dočasný predseda SPD.
- 2009 – Kandidát SPD na kancelára, strana ale skončila vo voľbách na druhom mieste a odišla do opozície.
- 2009–2013 – Predseda poslaneckého klubu SPD v Spolkovom sneme.
- 2010 – Podstúpil operáciu, pri ktorej daroval svoje ťažko chorej manželke Elke obličku.
- 2013 – Ocitol sa v podozrení, že plagiátoval vo svojej doktorskej práci. Podľa komisie univerzity nepodvádzal.
- 2013–2017 – Minister zahraničia v ďalšej vláde veľkej koalície Angely Merkelovej.
- 2017 – Zvolený za nemeckého prezidenta.