Cesty sa dajú zahradiť. Čo bude s ľuďmi?

Musíme riešiť problém tam, kde vznikol. Je potrebné zastaviť biznis pašerákov ľudí. Ako fungujú heslá, ktoré tak radi šíria európski politici?

15.02.2017 07:38
Greece Migrants Foto: ,
Ženy protestujú proti podmienkam v utečeneckom tábore južne od Atén, ktoré sú podľa nich nedôstojné.
debata (18)

Musíme riešiť problém tam, kde vznikol. Je potrebné zastaviť biznis pašerákov ľudí. Ako fungujú heslá, ktoré tak radi šíria európski politici?Podľa reportáže nemeckej verejnoprávnej spoločnosti Deutsche Welle je momentálne v Srbsku minimálne sedemtisíc utečencov. A pašeráci majú žatvu. Za 200 až 300 eur zoberú ľudí k hraniciam. A na maďarský ostnatý drôt pridajú nožnice. Veď balkánska cesta zostáva uzatvorená. Slovinsko sa ohradzuje, Maďarsko chce všetkých migrantov počas pobytu v azylovom tábore držať pod zámkou.

Krízová situácia

"Je ťažké šíriť európske hodnoty, keď EÚ necháva mrznúť deti utečencov v ruinách za belehradskou autobusovou stanicou,“ napísal v komentári pre Deutche Welle reportér Krsto Lazarevic.

Vlna studeného počasia zasiahla aj grécke ostrovy. Pred dvoma týždňami tam boli pracovníci a dobrovoľníci združenia Človek v ohrození s humanitárnou pomocou. "S kolegyňou som na ostrove Lesbos. S dobrovoľníckou skupinou distribuujeme humanitárnu pomoc, deky a teplé oblečenie. Tá mieri do najväčšieho tábora na ostrove – Morie. V ňom sa momentálne nachádza asi štyritisíc ľudí,“ uviedla vtedy pre Pravdu priamo z miesta projektová koordinátorka Človeka v ohrození Monika Svetlíková.

Aj v Morii zahynuli ľudia. "Je to krízová situácia. Tábory nie sú dostatočne zabezpečené pre zimné počasie. Aj preto sme sa rozhodli distribuovať humanitárnu pomoc. Úmrtí bolo viacero. Príčiny nie sú oficiálne, ale jeden z možných dôvodov je podchladenie. Došlo aj k otravám, pretože ľudia používajú na vlastnú päsť rôzne ohrievače,“ pripomenula Svetlíková.

Od jari minulého roku má EÚ dohodu s Ankarou. Na jej základe Turecko prijíma späť migrantov, ktorí sa dostali do Grécka a nemajú šancu získať azyl. Ankara už niekoľko ráz pohrozila, že dohodu vypovie, tá však zatiaľ stále platí.

"Zdá sa tiež, že sa stala akýmsi príkladom pre manažment migračnej krízy. Zabránila tomu, aby ľudia prichádzali. Na druhej strane však vytvorila obrovské bremeno pre Grécko,“ reagovala pre Pravdu Angeliki Dimitriadiová z Helénskej nadácie pre európsku a zahraničnú politiku (ELIAMEP) v Aténach.

"Nielen tu na ostrove, ale dalo by a povedia, že aj inde v Grécku sú už ľudia do značnej miery frustrovaní práve z toho, že mesiace a mesiace sa ich situácia nikam neposúva. Či už si podali žiadosť o azyl, alebo relokačný program,“ pripomenula Svetlíková. "Nedostávajú pravidelne informácie, čo spôsobuje veľkú frustráciu. Na ostrove sú tiež preplnené tábory, čo ešte viac vyhrocuje situáciu,“ hovorí pracovníčka Človeka v ohrození s tým, že, samozrejme, riešenie žiadostí o azyl či relokáciu sú časovo náročné procesy.

Čo ďalej

"Základným problémom stále je, že EÚ sa nedohodla na spoločnom postupe. Je jednotná len v tom, že je potrebné chrániť hranice. Ale aby to bolo skutočne efektívne, tak je nevyhnutné, aby si štáty únie viac delili zodpovednosť za migrantov a utečencov,“ uviedol pre Pravdu Andrew Geddes, riaditeľ Centra pre migračnú politiku na Európskom univerzitnom inštitúte vo Florencii. "Ľudia sa hýbu pre konflikty či preto, že sú chudobní. Takpovediac migračný biznis, v ktorom sú pašeráci a zločinecké gangy, získava na tom, že sa snažia dostať do Európy. Bude asi nevyhnutné, aby sa krajiny EÚ zamysleli, ako narušiť tento model. Pravdepodobne aj tým, že budú viac otvorené pre niektorých migrantov a budú pomáhať tým najzraniteľnejším, aby ich dostali z krutého biznisu pašerákov,“ pripomína odborník.

Témou dňa je však vrátiť domov čo najviac migrantov, ktorí nemajú nárok na azyl z EÚ. Únia zároveň hovorí o pomoci viacerým krajinám Afriky pri ich ekonomickom rozvoji. Viacerí odborníci však krútia hlavou nad tým, že by mala byť spojená najmä s tým, ako budú tieto štáty spolupracovať pri zadržiavaní vlastných ľudí.

A potom je tu cesta cez centrálne Stredomorie. Najmä z Líbye smerom do Talianska už túto trasu absolvovalo od začiatku roka viac ako 9 400 ľudí. Vyplýva to z údajov Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR). Viac ako 250 ľudí zahynulo alebo je nezvestných.

Nedávno sa na Malte konal neformálny summit EÚ, kde sa prioritne riešila najmä otázka Líbye. Lídri EÚ chcú krajinu podporiť aj výcvikom miestnej pohraničnej a pobrežnej stráže. Zároveň viacerí spomínali na časy Muammara Kaddáfího. Slovenský premiér Robert Fico ho síce označil za diktátora, ale zároveň pripomenul jeho slová, že migrácia z Afriky spôsobí, že Európa sčernie.

Líbyjský autoritatívny vodca ich však oveľa viac ako varovane vyslovil ako vyhrážku Európe, keď od nej chcel získať peniaze. Samozrejme, nie sú pochybnosti o zlom politickom stave Líbye, do ktorého sa dostala po roku 2011 po zvrhnutí Kaddáfího. K tomu došlo za pomoci NATO po tom, čo sa snažil diktátor povstanie proti nemu utopiť v krvi. Západ jednoznačne nesie zodpovednosť aj za to, že krajine nevenoval viac pozornosti a prispel k tomu, že v nej do veľkej miery prevládla anarchia.

Taliansky analytik medzinárodných vzťahov Lorenzo Nannetti však varuje pred glorifikáciou doby Kaddáfího, ktorý bol schopný zadržať migrantov po dohode s Rímom. O niečo podobné sa teraz Taliansko a EÚ snažia opäť.

"Kaddáfí však nečelil takým počtom migrantov, ako vidíme teraz,“ pripomenul Nannetti. "A zomrel predtým, ako bolo jasné, či je jeho systém udržateľný. Skôr či neskôr by to už nezvládol, čo nás privádza späť do súčasnej reality,“ vyhlásil odborník.

© Autorské práva vyhradené

18 debata chyba
Viac na túto tému: #utečenci #migračná kríza