Súhlasíte s názorom, že jediným východiskom z krízy sú spoločné ukrajinsko-ruské rokovania?
Hovorili sme s Rusmi, ktorí sľúbili a následne nič neurobili. Dobrým základom pre dialóg by bolo zastavenie paľby. Čo tomu bránilo pred dvomi mesiacmi, keď platilo zastavenie paľby a začala sa čiastočne plniť litera dohody? Kto potreboval opätovné ostreľovanie Avdejevky? Prečo separatisti nepúšťajú pozorovateľov OBSE?
Mnohých podozrievajú zo získavania informácií v prospech Kyjeva.
Sú však aj proruskí pozorovatelia. Vieme o nich, ale my im nebránime v pohybe. Na druhej strane, prečo pozorovateľov nepúšťajú na rusko-ukrajinskú hranicu, aby videli obsah humanitárnych dodávok, po ktorých sa začína nové ostreľovanie našich pozícií?
Nemáte pocit, že pokračujúca tvrdá protiruská rétorika Kyjeva dnes stráca v očiach Západu na sile? Potvrdili to aj rokovania v Mníchove, kde Európania mali iné starosti.
Vôbec si to nemyslím. Veď prvoradou otázkou dneška je bezpečnosť, čo potvrdilo aj rokovanie v Bavorsku. V čase, keď Rusko sústreďuje obrovskú vojenskú silu na západnej hranici.
Moskva tak reaguje na premiestňovanie síl aliancie hlavne do Poľska a pobaltských krajín.
Bolo to rozhodnutie členských krajín NATO vrátane Slovenska, ale nik z nich svojím členstvom v aliancii neohrozuje Rusko.
Viete dobre, že hlavné slovo v aliancii majú USA.
Súhlasím, ale Američania na rozdiel od Rusov v ich súčasnom konaní nie sú zdrojom hrozby. Hrozbou je napríklad anexia Krymu. USA neobsadzujú územia.
Robia však všetko preto, aby sa hralo podľa ich predstáv a vždy to dopadlo zle. Príkladom je Irak, Líbya alebo Sýria. A americké doláre smerovali aj na Ukrajinu, čo potvrdila Nullandová. A nebolo to na rozvoj infraštruktúry či reformy. Na druhej strane Rusko potrebuje nárazníkovú zónu a tou by mala byť Ukrajina.
Nechceme a ani nebudeme nárazníkovou zónou. Je to totiž najhoršia úloha, akú možno mať. Moskva môže chcieť, čo chce. Aj Mníchov potvrdil, že Ukrajina, situácia na východe, je časťou veľkého problému známeho ako odpor proti ruskej hrozbe.
Majú dohody z Minska šancu dočkať sa realizácie? Nielen Kyjev opakuje, že plniť ich musí aj Rusko, hoci Moskva v Minsku nič nepodpisovala, rovnako ako Paríž či Berlín.
Dohody z Minska platia pre všetkých vrátane krajín garantov. Prvým krokom je stiahnutie vojakov a ťažkej techniky a zastavenie paľby. Ak by bola politická vôľa, tak by sa to dalo ľahko splniť. Počas prvého pokusu sme svoje jednotky stiahli. O hodinu boli naspäť.
Ostreľovanie však pokračuje z oboch strán.
Nedávno som v televízii videl, ako naši vojaci ukazujú zasiahnutý panelák a tvrdia, že naša armáda nemá v jeho okolí žiaden objekt. Bolo to konkrétne v Avdejevke ležiacej na hranici tzv. sivej zóny.
Aj na obytné štvrte Donecka dopadajú nálože z vašej strany.
Naši vojaci majú zakázané odpovedať streľbou na obytné štvrte. Raketové systémy nepoužívame. V opačnom prípade by paneláky, celá infraštruktúra boli zničené.
Ako hodnotíte rozhodnutie Moskvy uznávať cestovné a iné doklady vydávané samozvanými republikami v Donbase?
Je to ďalšia provokácia, ale prezident Putin hovorí o humanitárnom kroku.
Žijú tam však štyri milióny ľudí, ktorí potrebujú dokumenty, aby mohli cestovať, občiansky preukaz, aby mohli študovať a podobne.
A doteraz ich nepotrebovali? Viseli vo vzduchu? Je to snaha o destabilizáciu konfliktu v Putinovej šachovej partii. Na nedávnej konferencii v Mníchove sedel minister Lavrov, akoby sa nič nestalo, a účastníci rokovania sa až pri východe zo sály dozvedeli, čo sa vlastne deje.
Aká je súčasná hospodárska situácia na Ukrajine?
Máme stabilizovanú ekonomiku. Koncom minulého roka sme zaznamenali rast HDP a za štvrtý štvrťrok bol dokonca až 4-percentný. V tomto roku rátame s rastom 2,5 až 3 percentá. Dôležité je to o to viac, že donedávna sme registrovali iba negatívne výsledky. A toto je prvý rok, keď evidujeme rast HDP. V tejto súvislosti okrem iného rátame so zahraničnými investíciami a s ozdravením bankového systému.
Hovoríte o raste HDP a pritom počas vlády prezidentov Kučmu a Janukovyča predstavoval 12 percent.
Máte pravdu. Bolo to 12 percent, ale po šialenom poklese, ktorý sme zažili v 90. rokoch. Vtedy bol akýkoľvek rast veľkým skokom. Aj teraz sme mali stúpajúci trend do roku 2008 a nasledovala kríza a pokles. A odvtedy, žiaľ, tak ako v Európe, aj u nás sa nevieme dostať na pôvodnú úroveň. Rast 2 až 3 percentá sa dnes považuje za veľký úspech.
Pokúšate sa vari porovnávať vývoj v Európe a na Ukrajine?
Pochopiteľne, že nie. Už aj preto, lebo sme vo vojnovom stave, čo odčerpáva veľké materiálne sily. O ľudských ani nehovorím, čo je veľkou tragédiou.
Očakávaný vývoj v ekonomike je však možný iba za predpokladu pokojnej situácie v spoločnosti, o čom tá súčasná veľmi nesvedčí. Dokedy Ukrajinci vydržia odolávať rastu cien napríklad za komunálne poplatky pri stagnácii miezd?
Súdy už riešia sťažnosti ľudí napríklad ohľadne drahej vody, elektriny a plynu. Hlavný problém je však platba za teplo, kúrenie a dodávky teplej vody. Pre tých, ktorí žijú iba z výplaty, je situácia ťažká. Nehovorím už o dôchodcoch. Poznám napríklad konkrétny prípad, keď dôchodkyňa poberá dôchodok vo výške 1 200 hrivien a účet približne za tri mesiace zimného vykurovacieho obdobia je okolo 5 000. A z čoho má žiť? Východiskom je finančná pomoc najbližších. Aj na Ukrajine ekonomika úzko súvisí s politikou.
Máte na mysli aj blokádu samozvaných republík v Donbase?
Áno. Sprevádzajú ju politické rokovania, ale aj špekulácie. Začalo sa to blokovaním dodávok energetického uhlia na Ukrajinu niektorými ultrapravicovými stranami a ľuďmi, ktorí ich podporujú. Výsledkom je kritická situácia v zásobovaní našich tepelných elektrární, v ktorých sú už minimálne zásoby uhlia. Nie je to viac ako na 10, maximálne 20 dní.
Spomínaní aktivisti však idú sami proti sebe. Veď to škodí nielen vláde, ale celej krajine.
Myslia si, že čím horšie, tým lepšie vo vzťahu ku kabinetu. Je to však omyl. Blokovaním trpia aj oceliarne, a to v situácii, keď zaznamenali rast odbytu. Mám teraz na mysli závody na území kontrolovanom našou vládou.
Možno spomínaný nárast odbytu spájať s vojenskou výrobou?
Nemyslím si, že odbyt spôsobila iba vojenská produkcia. Oceľ a železo potrebuje nielen obrnená vojenská technika. Napokon tá, ktorú máme, nám zatiaľ stačí. Nárast výroby v železiarňach spôsobila svetová konjunktúra. A nezabúdajte, že výrobky železiarní potrebujeme aj na obnovu vojnou zničenej infraštruktúry.
Blokáda však môže spôsobiť na Ukrajine rast nezamestnanosti vrátane Donbasu a samozvaných republík.
Iba v Donbase môže pokračujúcou blokádou stratiť prácu 300-tisíc baníkov, ktorých tak naženieme k separatistom, ako doplnenie živej sily. V čase, keď čelia demoralizácii vo svojich radoch. A vari to potrebujeme? Blokáda je pekné heslo, ale v reálnej politike neprináša nič dobré. Pravicoví politici však sledujú len politický zisk. Verím však, že sa nám situáciu podarí vyriešiť.
Akú podporu majú v spoločnosti ultrapravicoví radikáli?
Nie je veľká, ale nezabúdajme, že ich vplyvu podlieha v určitých vrstvách spoločnosti mnoho ľudí. Ak ich vyzvú niekoho zbiť, niečo podpáliť či zničiť, tak sa vždy nájdu ľudia ochotní to urobiť.
Dokáže súčasná vládna moc čeliť aktivitám radikálov?
Nie sú to radikáli, ktorí určujú politiku. Napokon máme vládu, prezidenta a politické strany v parlamente.
Aj na Ukrajine sa však hovorí o tom, že Porošenko a ďalší ťahajú dnes za kratší koniec.
Opozícia môže hovoriť, čo chce. Máme prezidenta zvoleného ľudom, je tu parlamentná väčšina a v neposlednom rade vládna koalícia. Je to čosi podobné ako v prípade hlasovania o dôvere premiéra Roberta Fica. Opozícia prišla, navrhla, narozprávala a narazila na väčšinu, ktorá podporuje premiéra. Prirodzene, že u vás je pokojnejšia politická atmosféra ako u nás. A konkrétne v našom prípade odstrániť vládu sa technicky ani politicky nedá, pretože je to v rozpore so zákonom. Neuplynul ani rok od jej vymenovania.