Azerbajdžanská Evita istí dynastiu

, 26.02.2017 08:00

Klan azerbajdžanského prezidenta uzavrel životnú poistku. Nech sa Ilhamovi Aliyevovi (55) odteraz čokoľvek prihodí, moc po ňom prevezme jeho manželka Mehriban (52). Prvá dáma, ktorá aj doteraz mala v juhokaukazskej republike neformálnu moc porovnateľnú s mocou legendárnej Evity, manželky niekdajšieho argentínskeho prezidenta Juana Peróna, ju teraz má už oficiálne.

Na návštevu Londýna v roku 2009 vzal...
Na návštevu Londýna v roku 2009 vzal azerbajdžanský prezident Ilham Aliyev manželku Mehriban ako prvú dámu. Od tohto týždňa je už aj jeho zástupkyňou i potenciálnou nástupkyňou na poste hlavy štátu. Autor: SITA/AP

Po tom, čo ju hlava štátu tento týždeň vymenovala za prvú viceprezidentku, môže po manželovi kedykoľvek v prípade potreby uchopiť vládne žezlo.

Zriadenie nového postu, druhého najvyššieho v štáte, si Aliyev presadil vo vlaňajšom referende, v ktorom mu 90 percent Azerbajdžancov odobrilo rozsiahle úpravy ústavy. Tie súčasne predĺžili funkčné obdobie hlavy štátu z piatich na sedem rokov, čo Aliyevovi garantuje, že po budúcoročných voľbách môže v úrade zostať až do roku 2025.

Ak by z akéhokoľvek dôvodu funkciu nebol schopný vykonávať, automaticky ho nahradí manželka. S tou si tiež v budúcnosti môžu bez problémov vymeniť kreslá. Do úvahy by to pripadalo v prípade, ak by už nechcel znova prepisovať ústavu, ako to spravil pred voľbami v roku 2013, keď k dovtedy povolenému maximu dvoch funkčných období pridal hlave štátu ďalšie.

Syn v zálohe

Pri nových ústavných zmenách však Aliyev myslel nielen na manželku, ale aj na syna. Zrušilo sa totiž doterajšie vekové obmedzenie, ktoré neumožňovalo občanom mladším ako 35 rokov kandidovať za prezidenta. Jediný syn Aliyevovcov Heydar tento rok oslávi iba 20. narodeniny.

Študent elitnej diplomatickej školy tak v prípade záujmu nebude musieť na nástupníctvo čakať dlhých pätnásť rokov. Finančne zabezpečený je už dávno. Podľa denníka Washington Post už v roku 2010, vo veku jedenásť rokov, bolo na neho prepísané vlastníctvo nehnuteľnosti v Dubaji v hodnote 44 miliónov dolárov. Ako prvého mužského potomka a nádejného nástupcu na čele dynastie ho rodičia zjavne uprednostnili pred jeho dvoma staršími sestrami.

Leyla (31) a Azru (29), obe vydaté, na rovnakom mieste dostali nehnuteľnosti za 30 miliónov dolárov dohromady. Pravda, ako sa vlani v rámci škandálu Panama Papers ukázalo, všetky tri deti prezidentského páru, ako aj jeho traja vnuci majú v daňových rajoch uložený majetok za ďalšie desiatky miliónov dolárov.

Predbežne rodinný klan Aliyevovcov, ktorý Azerbajdžanu vládne bezmála pol storočia, ako s hlavnou rezervou pre udržanie moci ráta nie s mladým študentom, ale s jeho matkou. Dlhovlasá štíhla dievčina s veľkými očami už ako mladá študentka padla do oka zakladateľovi dynastie, Ilhamovmu otcovi Heydarovi Aliyevovi. Toto meno, vtedy ešte s ruským prepisom Gejdar Alijev, bolo v Sovietskom zväze dobre známe už za Brežnevových čias.

Bývalý generál KGB a člen politbyra, najužšej špičky komunistického vedenia, vládol Azerbajdžanu s krátkymi prestávkami od roku 1969. Najskôr ako prvý tajomník republikovej štátostrany a po rozpade Sovietskeho zväzu ako prezident nezávislého Azerbajdžanu.

Svadbu dohodli rodičia

Nebol to v prvom rade pôvab, pre ktorý sa Heydarovi Aliyevovi pozdávala Mehriban ako vhodná nevesta pre jeho jediného syna. Dôležitejší bol jej pôvod. Pochádza totiž z jedného z tradične najvplyvnejších klanov Pašajevovcov.

Súčasná prvá dáma netají, že o tom, za koho sa má vydať, rozhodli rodičia. Pod čepiec išla ako devätnásťročná, jej ženích mal iba 22. Láska vraj prišla až potom. Obaja študovali v Moskve, ona medicínu, on diplomaciu na elitnej škole MGIMO.

Dva vážené rody sa prepojili. Dnes, keď Aliyevovci a Pašajevovci držia v rukách hlavné páky politickej a ekonomickej moci, ovládajú parlament, súdy aj médiá, je podľa analytikov ich spojenectvo pre stabilitu krajiny obdarenej mimoriadnym prírodným bohatstvom ešte dôležitejšie ako kedysi.

„Rozhodnutie o vymenovaní Mehriban Aliyevovej za viceprezidentku súvisí s nevyhnutnosťou konsolidovať moc, upevniť ju, vytvoriť rovnováhu medzi klanmi, dosiahnuť isté kompromisy a predísť akýmkoľvek pokusom oponentov ohroziť moc Ilhama Aliyeva a jeho tímu,“ myslí si Arkadij Dubnov, expert na postsovietsky Južný Kaukaz a Strednú Áziu.

„Ilham Aliyev pokračuje v štýle výkonu moci, ktorý v Azerbajdžane vytvoril jeho otec. Svojou povahou ide o rodinné vládnutie predurčené na vyvažovanie vplyvu klanov, pričom tie najvplyvnejšie sú len dva – Aliyevovci a Pašajevovci,“ povedal Dubnov pre BBC.

Monarchia bez koruny

Prezident Ilham Aliyev nad spôsobom, ako poistiť moc pre svoj klan, nemusel dlho uvažovať. Rovnaký postup použil už jeho otec, keď niekoľko mesiacov pred smrťou v roku 1993 vymenoval syna za premiéra, čo mu po skone hlavy štátu zaručilo automatické prevzatie moci. Azerbajdžan sa tak stal prvým štátom bývalého Sovietskeho zväzu s dedičným nástupníctvom, podľa severokórejského a sýrskeho vzoru.

„Azerbajdžanská Evita“, ako sa o Mehriban Aliyevovej občas hovorí, sa na rolu manželovej zástupkyne celé roky dôkladne pripravovala. Ihneď ako sa stala prvou dámou, založila dobročinnú nadáciu pomenovanú po jej svokrovi, ktorá sa venuje kultúrnym, osvetovým, zdravotníckym i športovým projektom nielen doma, ale aj v zahraničí.

Bohato dotovaná nadácia štedro poskytuje prostriedky na obnovu historických pamiatok v Taliansku a vo Francúzsku i na spektakulárne podujatia, ako boli napríklad pesničková súťaž Eurovízie či prvé Európske hry v Baku. Pri oboch vystupovala vždy elegantne upravená prezidentova manželka ako hlavná organizátorka a sebavedomá hostiteľka.

Nie je ženou v domácnosti

Prvá dáma sa nebránila ani úlohe vo vysokej politike. Najskôr ako radová poslankyňa parlamentu, neskôr aj ako zástupkyňa svojho manžela na čele vládnej strany Nový Azerbajdžan. „Aliyevová má bohaté skúsenosti z administratívneho riadenia,“ hovorí znalec azerbajdžanských pomerov Dubnov.

„Rozhodne nie je len obyčajnou ženou v domácnosti. Na azerbajdžanské pomery, kde je vládna moc neobmedzená, je dostatočne pripravenou výkonnou manažérkou. A ako tvrdia miestne médiá, ľud ju má veľmi rád,“ dodal expert pre BBC.

Za trinásť rokov vlády Ilhama Aliyeva sa hrubý domáci produkt na jedného obyvateľa zvýšil asi desaťnásobne, hlavne vďaka miliardám dolárov z ťažby ropy a plynu. Vzrástla aj životná úroveň, pravda, nie každému z deviatich miliónov obyvateľov rovnako. Bohatstvo sa totiž rozdeľuje nerovnomerne a priemerná mesačná mzda pri cenách porovnateľných s vyspelou Európu je len 450 eur.

Ochrancovia ľudských práv navyše obviňujú režim z tvrdého prenasledovania jeho kritikov. Hoci Západ neuznáva Azerbajdžan za slobodnú a demokratickú krajinu, snaží sa ju nedráždiť nadmernou kritikou. Prikaspický štát vtesnaný medzi Rusko a Irán je totiž strategicky dôležitým dodávateľom zemného plynu pre Európu.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Azerbajdžan #Mehrian Alijevová #Mehriban Alijevová
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku