Darmanovič: Čierna Hora svoju nezávislosť neľutuje, hoci je malý štát

Dúfam, že keď sa staneme členom NATO, Rusko to bude akceptovať a zohľadní racionálne, pretože tu nejde o hrozby namierené proti nemu, zdôraznil v rozhovore pre Pravdu Srdjan Darmanovič, minister zahraničných vecí Čiernej Hory.

, 27.02.2017 09:00
debata (17)

Čierna Hora bola silnejšia a väčšia ako súčasť štátneho zväzku so Srbskom. Neľutujete z tohto pohľadu rozchod s ním?
Možno bola Čierna Hora silnejšia, kým existovala v rámci omnoho väčšej Juhoslávie, ktorá bola zložená zo šiestich republík. Počas studenej vojny, bol v Titovej Juhoslávii – na rozdiel od iných komunistických režimov pod sovietskou dominanciou – tzv. socializmus s ľudskou tvárou. Systém bol s jedinou politickou stranou, čiže nebol demokratický, ale ľudia mohli voľne cestovať do zahraničia, súkromné vlastníctvo bolo dovolené, fungoval "socialistický obchod”. To však boli iné časy. Po príchode Slobodana Miloševiča k moci v Belehrade sa veľká Juhoslávia rozpadla a Čierna Hora nemohla byť rovnoprávna v dvojčlennej federácii s 18-krát väčším Srbskom.

Prečo?
Miloševičov režim vtiahol Balkán do krvavých vojen. Aj keď Čierna Hora zostala mimo tých ozbrojených konfliktov, jej občania trpeli pre ekonomické sankcie, bombardovanie Juhoslávie zo strany NATO a kvôli ohromnému prílevu utečencov a vysťahovalcov. Po páde Miloševičovho režimu v Srbsku boli vytvorené podmienky, aby demokraticky zvolené vlády v Čiernej Hore a v Srbsku rokovali o budúcnosti. Tak došlo k vypísaniu referenda o nezávislosti Čiernej Hory v máji 2006. Podmienkou platnosti plebiscitu bol súhlas 55 percent zúčastnených. Voliči sa rozhodli vrátiť nezávislosť svojmu štátu. To nebolo hlasovanie proti Srbom a proti Srbsku, pretože naše národy majú veľa spoločné. My sme si len želali sami rozhodovať o svojom osude. Nezávislosť samozrejme neľutujeme. Práve naopak.

Srdjan Darmanovič ubezpečuje, že členstvo... Foto: SITA/AP
Srdjan Darmanovič, Srdjan Darmanovič ubezpečuje, že členstvo Čiernej Hory v NATO nebude namierené proti nikomu.

Splnili sa však vaše očakávania po viac ako desiatich rokoch nezávislosti?
Čierna Hora je po desiatich rokoch nezávislosti na prahu oficiálneho členstva v NATO a je lídrom euroatlantickej integrácie v regióne západného Balkánu. Otvorili sme už 26 kapitol z celkových 33 v prístupových rozhovoroch s Európskou úniou, pričom sú dve dočasne uzavreté. Je zrejmé, že smerujeme k členstvu v únii.

Slovensku v roku 1993 viacerí predpovedali, že sa nestane životaschopným štátom. Čierna Hora je rozlohou aj počtom obyvateľov menšia. Ako sa jej samostatnej podarilo takpovediac udržať sa na nohách?
Na svete je 27 menších štátov, ako je Čierna Hora. Niektoré z nich sú medzi najviac vyvinutými. Luxembursko, Lichtenštajnsko, Monako, Malta… Ak je niekto schopný dobre organizovať fungovanie spoločnosti, veľkosť územia nie je problém. Niekedy sa pritom môže ľahšie kormidlovať malá loď ako väčšia.

Niekedy sa pritom môže ľahšie kormidlovať malá loď ako väčšia.

K plnoprávnemu členstvu Čiernej Hory v NATO chýba ratifikácia prístupového protokolu iba v niektorých krajinách aliancie. Môže taký malý štát prispieť ku kolektívnej bezpečnosti tejto organizácie?
NATO nie je len vojenskou alianciou, ale aj spoločenstvom demokracií. Čierna Hora je funkčná multietnická spoločnosť a v tom smere môže byť príkladom v našom regióne. Udržiavame výborné vzťahy so všetkými susednými krajinami. Ani s jednou z nich nemáme otvorené otázky. Čo sa týka vojenskej oblasti, prispeli sme k medzinárodnej operácii v Afganistane, kde v rámci viacerých rotácií pôsobila už pätina príslušníkov našej armády. Pripravení sme pomôcť v Stredozemnom mori pri operáciách NATO, ktoré sú zamerané na bezpečnosť lodnej dopravy. Sme stabilným členom medzinárodnej koalície proti teroristickej organizácii Islamský štát, podieľame sa na mierových misiách. Pozvanie Čiernej Hory do aliancie bolo aj dôkazom politiky otvorených dverí, takže môžeme byť inšpiráciou pre ostatných v regióne, ktorí si tiež želajú stať sa členmi NATO.

Rusku sa nepozdáva váš vstup do aliancie. Ako ste pocítili záporný postoj Moskvy?
Jedna z hlavných vlastností ruskej zahraničnej politiky je nesúhlas s rozširovaním NATO. Až donedávna malo Rusko v prvom rade záujem, aby rozšírenie aliancie nebolo v jeho bezprostrednej blízkosti a v posledných dvoch rokoch sa takýto postoj začal aktívne prejavovať aj v pohľade na západný Balkán. Moskvu to priviedlo k zasahovaniu do vnútornej politiky krajín nášho regiónu. Rusko na jeseň minulého roku pred parlamentnými voľbami v Čiernej Hore silno podporovalo politické skupiny, ktoré sú proti NATO. Náš špeciálny prokurátor, zaoberajúci sa bojom proti organizovanému zločinu, tvrdí, že dvaja ruskí štátni príslušníci, pravdepodobne spojení s miestnou spravodajskou službou, plánovali sprisahanie v deň volieb. Cieľom malo byť násilné prevzatie moci a atentát na bývalého premiéra. Niektorí zo zatknutých možných sprisahancov, inak srbských štátnych občanov, spolupracujú s prokuratúrou, a ako sa dozvedáme z médií, potvrdzujú túto verziu udalostí. V demokraciách sa takéto veci riešia na súde, a teda aj naša prokuratúra bude mať možnosť dokázať opodstatnenosť svojich tvrdení. Napriek týmto nemilým zisteniam zdôrazňujem, že naše členstvo v NATO nie je namierené proti nikomu. S Ruskom si želáme priateľské vzťahy. Rozumieme záujmom Moskvy, ale my máme svoje a budeme ich sledovať. Naša cesta do NATO je nezvratná. Dúfam, že keď sa staneme členom aliancie, Rusko to uzná, vezme na vedomie a bude sa správať racionálne.

Je realistické, že sa Čierna Hora stane členom NATO okolo jari tohto roku? Môžu vzniknúť nejaké prekážky v ratifikačnom procese?
Náš prístupový protokol doteraz ratifikovalo 24 členských štátov, chýba súhlas už len štyroch krajín. Výbor zahraničných vecí amerického Senátu jednohlasne odporučil ratifikáciu protokolu. V ostatných krajinách ratifikácia práve prebieha, niekde sa však musí zachovať veľmi zložitý ústavný postup, ale som si istý, že sa tento proces skončí v nadchádzajúcich mesiacoch.

Splnilo slovenské predsedníctvo v Rade EÚ očakávania Čiernej Hory? Otvorili ste iba dve kapitoly s úniou.
Slovensku sme vďační za podporu v prístupovom procese do EÚ. Počas slovenského predsedníctva sme otvorili len dve nové kapitoly, aj keď túžba a ambície našich priateľov z Bratislavy bolo otvoriť alebo zatvoriť ešte aspoň jednu kapitolu. To sme si samozrejme želali aj my, ale chápeme, že po brexite sú niektoré členské štáty únie opatrnejšie, čo sa týka rozšírenia, a veria, že je postačujúce v priebehu polroka otvoriť po dve kapitoly. Celkovo sa nám podarilo otvoriť 26 kapitol, verím, že v priebehu predsedníctva Malty otvoríme ďalšie dve. My sme trpezliví. Všetko nespočíva len v rýchlosti. Dôležité je, ako rýchlo môžeme meniť podmienky v Čiernej Hore, aby sme sa stali vierohodným, pripraveným kandidátom na členstvo.

© Autorské práva vyhradené

17 debata chyba
Viac na túto tému: #Rusko #NATO #Čierna Hora #Srdjan Darmanovič
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy