Krok je reakciou na dopravnú blokádu povstaleckých území, ktorú od začiatku februára zaviedli príslušníci radikálnych ukrajinských zoskupení a poslanci nacionalistických strán kyjevského parlamentu. Ťažiskom sporu sú donbaské uhoľné bane, na ktorých produkcii je závislých niekoľko ukrajinských tepelných elektrární.
Vláda prezidenta Petra Porošenko so živelnou dopravnou blokádou nesúhlasí a snaží sa ju ukončiť, zatiaľ však bezvýsledne. Mnohým ukrajinským regiónom hrozí kolaps kvôli nedostatku elektrickej energie. Problémy s dodávkou elektriny má podľa agentúry Interfax deväť ukrajinských oblastí.
Uhlie chcú predávať do Ruska, to ho nepotrebuje
Povstalci dali v minulých dňoch Kyjevu ultimátum, podľa ktorého ukrajinské podniky na separatistickom území „znárodní“, ak do polnoci z utorka na stredu blokáda neskončí. Vodcovia „ľudových republík“ v stredu oznámili, že presun podnikov „pod vonkajšiu správu“ nadobúda účinnosť. Uhlie zo zhruba dvadsiatich východoukrajinských baní vraj vzbúrenci budú predávať do Ruska.
Dôsledky rozhodnutia separatistov sú nejasné. Podľa ukrajinských médií tento krok praktický vplyv mať nebude. Vlaky s uhlím už od začiatku februára na Ukrajinu nejazdia. S vývozom do Ruska údajne separatisti nemôžu počítať, pretože tamojší trh je nasýtený a niektoré ruské bane kvôli nedostatočnom dopyte utlmili ťažbu.
Nezávisle na nedostatočnom zásobovaní uhlím v stredu na Ukrajine stúpli ceny elektrickej energie pre domácnosti až o 30 percent. Ide už o piate zdraženie za posledné dva roky, v porovnaní s rokom 2015 v krajine podľa agentúry Unian elektrina zdražela až trojnásobne. Zvyšovanie cien je súčasťou procesu znižovania štátnych dotácií, ktorá má prispieť k odstráneniu rozpočtového deficitu. To je podmienkou pôžičiek od Medzinárodného menového fondu, ktoré Ukrajina potrebuje na ozdravenie ekonomiky.