Vyplýva to z výsledkov prieskumu inštitútu Forsa zverejnených v stredu pre časopis Stern a televíziu RTL.
Necelých sedem mesiacov pred spolkovými voľbami prieskum ukázal, že podpora Merkelovej Kresťanskodemokratickej únie Nemecka (CDU) a jej sesterskej Kresťansko-sociálnej únie Bavorska (CSU) klesla o jedno percento na súčasných 33 percent. Sociálnodemokratická strana Nemecka (SPD) zotrvala na úrovni 31 percent.
Niektoré z iných hlavných prieskumov politických preferencií v Nemecku naznačujú, že SPD má rovnakú podporu alebo dokonca vedie pred úniou CDU/CSU. Nedeľňajšie výsledky inštitútu Emnid im pripísali zhodne 32 percent.
Merkelová sa vo voľbách 24. septembra bude uchádzať o už štvrté funkčné obdobie na poste spolkovej kancelárky. V súčasnosti vedie tzv. veľkú koalíciu svojich kresťanských demokratov so sociálnymi demokratmi. Oba tábory dúfajú, že sa im podarí vytvoriť novú vládu samostatne s menšími spojencami.
Po rokoch maličkých posunov v preferenciách sa nárast podpory SPD a pokles preferencií CDU/CSU zaradil medzi najdramatickejšie zmeny v nemeckej politike.
CDU/CSU viedli v prieskume Forsy ešte 18. januára o 17 percent pred SPD. Sociálni demokrati, ktorí si posilnili pozíciu nomináciou bývalého predsedu Európskeho parlamentu Martina Schulza za svojho kandidáta na kancelára, si odvtedy polepšili o desať percent.
Riaditeľ inštitútu Forsa Manfred Güllner uviedol, že SPD sa darí získavať podporu mnohých doterajších nevoličov vďaka Schulzovi a jeho vyjadreniam naznačujúcim, že v prípade zvolenia bude presadzovať väčší príklon strany doľava.
Prieskum Forsy tiež ukázal, že Zelení, možní koaliční partneri SPD, si polepšili o jeden bod na osem percent a strana Ľavica klesla o jeden bod na sedem percent. Tieto tri ľavicové strany by spolu získali 46 percent, čo by pravdepodobne nestačilo na parlamentnú väčšinu.
Väčšinu by nedosiahli ani CDU/CSU so svojimi 33 percentami a aktuálne siedmimi percentami liberálnej Slobodnej demokratickej strany (FDP).
Protiimigračná pravicovo-populistická strana Alternatíva pre Nemecko (AfD), s ktorou ostatné parlamentné strany odmietajú spolupracovať, stúpla v podpore o jeden bod na deväť percent.
Na zvyšné menšie strany pripadá spolu päť percent. Podiel nevoličov a nerozhodnutých ostal na úrovni 23 percent.