Blokáda, ako priznávajú aj v Kyjeve, znamená miliónové škody pre i tak ťažko skúšanú ekonomiku. Aj na „druhej strane“ v samozvaných republikách, v ktorých pracuje asi 300-tisíc baníkov, strácajú trpezlivosť a hrozia, že 1. marca začnú so „znárodňovaním“ podnikov zatiaľ v ukrajinskej jurisdikcii vrátane baní a ich produkciu nasmerujú na ruský trh. Namiesto potlačenia blokády však Kyjev prilieva olej do ohňa.
„V Kryvom Torce v Doneckej oblasti zadržala v utorok polícia 37 neznámych útočníkov, ktorí napadli účastníkov blokády železničnej trate,“ cituje agentúra UNIAN Viačeslava Abroskina, šéfa oblastnej polície. Podľa aktivistov blokády, v ktorej hlavné slovo majú príslušníci Kyjevom nekontrolovateľných nacionalistických práporov, bol to už druhý pokus "dobyť kontrolné stanovisko 16. dobrovoľníckeho práporu“.
Okrem Jurija Allerova, veliteľa ukrajinskej Národnej gardy, už aj minister vnútra Arsen Avakov žiada použiť silu proti aktérom blokády. Trpezlivosť strácajú aj v Medzinárodnom menovom fonde, ktorý už Ukrajine poskytol niekoľko pôžičiek. Terajší vývoj by ich mohol pre platobnú neschopnosť štátu zaradiť medzi nedobytné pohľadávky. Odzrkadlilo sa to aj na programe MMF na rokovaní 6. marca. Niet v ňom zmienky o Ukrajine, o minimálne ďalší troch Kyjevom očakávaných pôžičkách.
Blokáda dokumentuje kolaps riadenia v ukrajinských vládnych inštitúciách. Začala sa však ešte v decembri a už vtedy radikáli avizovali jej široký dopad.Michail Pogrebinskij, politológ
Smutným symbolom nedostatkov je o. i. počas víkendu zrútená časť čiastočne skorodovaného kyjevského Šuľavského mosta či množiace sa hlasy napríklad v Nemecku. Kyjev by vraj mal reálne zhodnotiť svoje možnosti. Ako napísal portál Deutche Welle, mal by napríklad zrušiť májové hosťovanie Eurovízie na Ukrajine.
Minister Avakov však útočí vyššie. „Vláda je nekonečne liberálna a mala by už konečne rozhodne konať,“ vyhlásil šéf rezortu vnútra citovaný portálom Korrespondent. Minister, ktorý má podľa viacerých znalcov pomerov „pod palcom“ práve nacionalistické prápory a s prezidentom v rámci zápasu o politický vplyv nemôže nájsť spoločnú reč.
Čo sa skrýva za „liberalizmom“ vlády, parlamentu i samotného Porošenka, ale aj „ostrotou“ ministra vnútra? Situáciu sa pokúsil analyzovať aj kyjevský politológ Michail Pogrebinskij.
„Blokáda dokumentuje kolaps riadenia v ukrajinských vládnych inštitúciách. Začala sa však ešte v decembri a už vtedy radikáli avizovali jej široký dopad. Vládna moc mala dostatok času odvrátiť katastrofické následky blokády, ktoré nebolo možné nevidieť,“ pripomenul Pogrebinskij pre portál Politexpert. Zároveň je však presvedčený, že blokáda je iba zámienkou na útok proti prezidentovi.
„Nielen Tymošenková, Kolomojský a tzv. eurooptimisti, ale aj časť ľudí z Porošenkovho okolia si teraz mädlia ruky. Čakajú na chvíľu, keď budú môcť otvorene útočiť na šéfa. Využívajú prezidentovu slabosť a energiu nacionalistických radikálov, ktorí nikdy nedôverovali Porošenkovi, ktorý opakuje chyby Janukovyča,“ zhrnul kyjevský politológ.
Čoraz viac hlasov na Ukrajine varuje pred zjednotením radikálov, ktorí čoraz hlasnejšie dávajú najavo nespokojnosť s "nedostatočne agresívnou“ vládnou politikou na Donbase. Varovanie sa týka aj rastúceho počtu ľudí, ktorých súčasná politická moc vmanévrovala do situácie, keď sa ocitli na hrane fyzického prežitia. A to je voda na mlyn pre tri ultrapravicové organizácie, ako je Sloboda, prápor Azov či Pravý sektor.
„Aj keď ,skúška‘ v podobe blokády nemá zatiaľ masový charakter, pokračovanie akcie môže situáciu ešte viac zhoršiť. Už doteraz sa negatívne odzrkadlila na čiastočnej či úplnej odstávke podnikov hutníckeho priemyslu a na rade je strojárstvo a tepelné elektrárne. Výsledkom bude ďalšie prehĺbenie sociálno-ekonomickej krízy, čo vyvolá masové nepokoje a za všetko sa bude v prvom rade zodpovedať prezident Porošenko, ako aj jeho pravá ruka, šéf kabinetu Volodymyr Hrojsman,“ sumarizuje aj portál Politexpert.
Premiér na situáciu však reagoval opäť „liberálne“, keď v utorok na rokovaní zástupcov podnikov v Kyjeve vyzval štáb aktivistov blokády na návštevu akciou postihnutých závodov. Aby vraj ich osadenstvu „vysvetlili dôvody svojho konania a prišli s alternatívou“. „Ide o desaťtisíce rodín, ktoré čakajú na vaše vysvetlenie, prečo to robíte, kto vás motivoval a akú vidíte perspektívu,“ pokúsil sa o dialóg na diaľku premiér. Ibaže radikáli už predtým odmietli s Hrojsmanom rokovať.