Líder sociálnej demokracie Zoran Zaev, sklamaný čakateľ na premiérske kreslo, hovorí o „štátnom prevrate“. Ivanovov niekdajší stranícky šéf expremiér Nikola Gruevski a jeho národnokonzervatívny tábor hlavu štátu chvália za zastavenie „vlastizradcu“.
Napätie v malej balkánskej krajine, ktorá sa druhý rok zmieta v hlbokej politickej kríze, znova hustne. Silnie aj tlak zvonka: Západ sa stavia na stranu Zaeva, Moskva neskrývane nadŕža Ivanovovi a Gruevskému. A aby toho nebolo málo, do sporu sa miešajú Albánci z Tirany i Prištiny.
Do Skopje včera podvečer pricestovala šéfka európskej diplomacie Federica Mogheriniová, aby sa pokúsila prispieť k vyriešeniu krízy. Východiskom z nej mali byť už predčasné parlamentné voľby vlani v decembri. Tie sa však skončili patom. Gruevského konzervatívci síce tesne zvíťazili, keďže od nich však odskočila najväčšia albánska strana krajiny, ich dlhoročný koaličný partner, expremiér si väčšinovú podporu nezabezpečil a poverenie prezidentovi vrátil.
Zaev tento týždeň hlave štátu predložil podpisy 67 poslancov 120-členného parlamentu a oznámil, že je pripravený zostaviť väčšinovú vládu. Získal totiž podporu albánskych strán. Tie v januári pod patronátom Tirany uhladili svoje tradičné vzájomné rozpory a dohodli sa, že ako jazýček na váhach sa priklonia k tej strane, ktorá splní požiadavky macedónskych Albáncov, tvoriacich vyše štvrtiny obyvateľov dvojmiliónovej krajiny. Tiranská platforma, v ktorej svoje požiadavky sformulovali, okrem iného trvá na tom, aby sa albánčina stala druhým úradným jazykom na celom území Macedónska a nielen v oblastiach, kde Albánci tvoria viac ako 20 percent populácie, ako je to v súčasnosti.
Gruevski navrhovaný jazykový zákon odmietol ako prvý krok k rozdeleniu Macedónska „podľa etník na kantóny alebo federálne jednotky“. Napriek expremiérovym hrozbám a masovým demonštráciám, ktoré vyprovokoval, sa Zaev s albánskymi stranami na koalícii dohodol. Čo všetko z ich požiadaviek prijal, nie je úplne jasné. Opozičný vodca však Gruevského obvinil, že albánskym iredentizmom straší v zúfalej snahe zabrániť zmene vlády, po ktorej by sa musel zodpovedať za desaťročie rozkrádania, korupcie a zločinov.
Argumenty Gruevského si osvojil aj prezident. „Je protiústavné a trestné realizovať záujmy inej krajiny,“ zdôvodnil odmietavý postoj k Zaevovi Ivanov s jasným poukázaním na Albánsko. „Macedónsko nemožno vydierať ani ohrozovať jeho vnútornú celistvosť a suverenitu,“ dodal. Občanom odkázal, že „môžu byť pokojní“, lebo kým bude prezidentom, nezverí mandát nikomu, „kto sa zasadzuje za likvidáciu suverenity, územnej celistvosti a samostatnosti Macedónskej republiky“.
Zaev reagoval bez servítky: „Rozhodnutím neudeliť mi mandát, k čomu ho zaväzuje ústava, Ďorge Ivanov spáchal štátny prevrat.“
Prezidentov krok, podniknutý len deň pred príchodom Mogheriniovej, vyvolal v Bruseli pobúrenie. „V demokracii musíte uznať parlamentnú väčšinu, aj keď sa vám nepáči,“ odkázal hlave kandidátskej krajiny EÚ eurokomisár pre rozšírenie Johannes Hahn. Podobne sa vyjadril aj veľvyslanec USA v Skopje, ktorý Ivanova priamo vyzval, aby svoje rozhodnutie prehodnotil. K vyostreniu situácie prispeli aj nezdržanlivé výroky, ktoré zazneli z Tirany a Prištiny.
„Pán Ivanov, albánsky jazyk nie je jazykom nepriateľa, ale štátotvorného národa Macedónska. Bez Albáncov niet Macedónska,“ odkázal albánsky premiér Edi Rama. Kosovský premiér Hashim Thaci dokonca nepriamo varoval pred opakovaním medzietnických ozbrojených zrážok z roku 2001, keď vyhlásil: „V konečnom dôsledku Albánci v Macedónsku môžu svoj osud vziať do vlastných rúk.“
Z Moskvy, ktorá sa na Balkáne stavia do úlohy ochrancu pravoslávnych Slovanov, zaznelo tvrdé odsúdenie angažovanosti Západu. „Západ sa prostredníctvom albánskej menšiny snaží priviesť k moci v Skopje porazenú opozíciu, ktorá pripojila svoj podpis pod ultimatívne požiadavky Albáncov, vedúce k oslabeniu ústavného poriadku v krajine,“ uviedol vo vyhlásení ruský rezort diplomacie a vyzval na zastavenie akéhokoľvek cudzieho zasahovania do vnútorných vecí Macedónska.