Prečo Európska komisia pristúpila k vypracovaniu piatich scenárov pre budúcnosť EÚ?
Predloženie viacerých možností na debatu o našej spoločnej budúcnosti bolo naším zámerom od začiatku. Jeden scenár by len vyprovokoval protichodné diskusie, ktoré by sa ťahali mesiace, roky. Snažili sme sa ponúknuť flexibilný prístup, ktorý by zohľadnil široké spektrum názorov jednotlivých členských štátov. Z pohľadu Slovenska je to zaujímavé tým, že proces vytvorenia takzvanej bielej knihy sme odštartovali vlani v septembri na summite v Bratislave. Tam sme začali hovoriť, ako by mala Európska únia fungovať v 27-člennej zostave. Dohodli sme sa, že zásadnejšia diskusia sa bude konať v Ríme, kde si koncom marca pripomenieme 60. výročie podpísania Rímskych zmlúv. Nevedieme však túto diskusiu len pre výročie. Mal by to byť moment zrodu EÚ s 27 členmi po odchode Británie. Uzatvárame jednu kapitolu našich dejín a začíname druhú.
Máme aj ďalšie dôvody?
Samozrejme. Turbulentný vývoj najmä v poslednom období ukazuje, ako sa mení náš každodenný život. Ako nás zasiahla globalizácia. Ako sa snažíme riešiť terorizmus. Ako zvládame migračné tlaky. Ale aj nástup nových technológií. Robotizácia a mechanizácia vplývajú na fungovanie spoločnosti, zamestnanosť, a teda aj na to, ako bude Európa fungovať v budúcnosti z hľadiska spoločenskej štruktúry. Týmto trendom sa môžeme podvoliť alebo sa chopiť príležitosti a tvarovať ich. Aj o tom je biela kniha. V tomto dokumente sme preto chceli ísť ďalej, ako je jeden volebný cyklus.
Prečo je to dôležité?
Nemali by sme Európu neustále spochybňovať, zaťažovať ju straníckymi debatami a volebnými cyklami v jednotlivých členských krajinách. Uvedomujeme si, kde sa nachádzame. Chceme úprimnú diskusiu aj o tom, prečo už tak dlho existuje rozpor medzi očakávaniami občanov a tým, čo im únia dokáže zaručiť. Je tu viacero takých príkladov. Na jednej strane považujeme za veľmi dôležitý boj proti nezamestnanosti mladých a organizujeme k tomu množstvo summitov. Na druhej strane je však jasné, že na európskej úrovni to nedokážeme vyriešiť, lebo máme obmedzené rozpočtové prostriedky aj právomoci. Je preto nespravodlivé očakávať, že EÚ tu urobí zázrak, pokiaľ to nepôjde ruka v ruke s vnútroštátnymi opatreniami. Musíme si naliať čistého vína s členskými krajinami. Sme pripravení robiť na úrovni únie viac, ale musíme mať zdroje, právomoci, ako aj súhlas členov.
Z akého dôvodu však prišla EK až s piatimi variantmi vývoja únie?
Kladieme na stôl to, o čom v EÚ najčastejšie diskutujeme, ako môže únia vyzerať. Máme päť scenárov. Prvý by som opísal ako pokračovanie v súčasnom smerovaní. Niektorí ho nazvali aj scenár „Bratislava plus“. Vychádza z cestovnej mapy, ktorú sme schválili v septembri minulého roku. Ide o dokončenie iniciatív ako posilnenie vnútorného trhu, jednotný digitálny trh, Energetická únia, kapitálová únia, obranná únia. Čiže by sme urýchlili to, čo robíme, a očakávali by sme oveľa väčšie zapojenie sa členských krajín do presadzovania týchto riešení. Ako napríklad, keď sa dohodli lídri štátov, že podpíšu obchodnú zmluvu s Kanadou (pozn. red. CETA), tak to nemali nechať na Európsku komisiu, aby to riešila v členských štátoch. Miestni politici jej mali pomôcť. Ľudia vo Valónsku či v Rakúsku vždy budú hľadieť aj na to, čo im hovoria ich národní lídri. Nám sa to veľmi ťažko robí z Bruselu.
V čom spočíva druhý scenár?
V zameraní sa výlučne na jednotný trh. To je, čo niekedy počujeme aj od našich severných susedov v Poľsku. Jednotný trh a tým to končí. V takom prípade by sme však ťažko hľadali spoločné východiská v oblasti bezpečnosti, migrácie či obrany. Nebolo by jednoduché riešiť ani vysielanie pracovníkov do iných členských krajín alebo lepšiu správu výberu daní. Asi by došlo k návratu niektorých politík na národnú úroveň. Snažíme sa v tomto scenári vysvetliť aj také veci, aké by to malo dopady na slobodný pohyb ľudí v rámci únie.
Tretí scenár opisuje viacrýchlostnú úniu. Čo to znamená?
Tento scenár bude podľa mňa figurovať v akejkoľvek dohode, ktorú lídri nakoniec dosiahnu. Spočíva v tom, že tým krajinám, ktoré chcú robiť spolu viac, by to bolo umožnené. Nemali by sme im klásť prekážky. Rešpektovali by sme, že nie všetci členovia EÚ chcú napredovať rovnakým tempom. Akceptovali by sme viacrýchlostnú Európu, ktorá už dnes do istej miery existuje. Kto chce ísť rýchlejšie, nech ide. S tým, že ostatní budú mať možnosť pridať sa neskôr. Príkladom môžu byť spolupráca v daňovej oblasti, vytvorenie postu európskeho prokurátora alebo aj diskusia o zdaňovaní finančných transakcií.
Aké možnosti vývoja ponúka štvrtý variant EK?
Robili by sme menej vecí, ale efektívnejšie. Niektorým oblastiam by sme sa vôbec nevenovali. Na druhej strane, to, čo by sme robili, by išlo do dôsledkov. Bolo by to komplexné, s dôrazom na detaily. Je možné, že v niektorých oblastiach, ako sú zdravotnícka starostlivosť či regionálny rozvoj, dospejú lídri k názoru, že sa im nemá EÚ vôbec venovať. V poriadku. V tom prípade uvoľnené zdroje použime len na superpriority, na ktorých sa dohodneme.
A čo piaty scenár?
Určite ho budú presadzovať tí, čo chcú vidieť viac spolupráce v Európe. Spoločný postup na plný plyn aj v oblastiach, v ktorých sme nedosahovali výrazné výsledky. Od pasov EÚ cez európsku CIA alebo FBI až po jednotné kreslo v OSN. Je to, samozrejme, maximalistický scenár. Bude záležať od vôle krajín, či bude existovať snaha ísť týmto smerom.
Zverejnený materiál je vkladom do diskusie. Bude sa ešte vyvíjať?
Cieľom procesu je mať scenáre na stole. Aby sa diskusia začala v Ríme (pozn. red. 25. marca 2017) a debatovalo sa o tom aj v jednotlivých členských krajinách. Materiál chceme ešte doplniť návrhmi a scenármi, v ktorých sa pozrieme, ako by sa dal posilniť sociálny rozmer Európy, ako postupovať ďalej v hospodárskej a menovej únii. Myslím, že by to veľmi malo zaujímať Slovensko, keďže sme členom eurozóny. Aj na základe môjho podnetu sa chceme širšie zamyslieť nad tým, čo nám prináša globalizácia, ako tento trend lepšie využiť, ale aj ako sa pred ním chrániť. Budeme sa tiež venovať európskej obrane a rozpočtu. S týmito doplnkovými materiálmi chceme prísť v nasledujúcich mesiacoch, aby boli ďalším vkladom do debaty. Z piatich scenárov Európska komisia nepreferuje žiadny, lebo je jasné, že sa o týchto alternatívach v Európe diskutuje. A uvidíme, ktorým smerom sa bude uberať diskusia lídrov členských štátov. Na jej základe navrhneme ďalšie konkrétne kroky. Musíme si uvedomiť aj to, ako sa bude vyvíjať postavenie Európy vo svete.
Aké je?
Klesá náš podiel na svetovej populácii. V roku 1900 sme tvorili jej štvrtinu. V roku 2015 to bolo už len šesť percent a v roku 2060 to budú len štyri percentá. Náš hrubý domáci produkt rastie. Ale v pomere k ostatným svetovým mocnostiam budeme klesať. Keď už odrátame Britániu, tak v roku 2015 by sme tvorili 22 percent globálnej ekonomiky. Na druhej strane poskytujeme 56 percent svetovej rozvojovej pomoci. Je to viac ako všetci ostatní dokopy. A sú očakávania, že v tom Európa bude pokračovať. Aj vzhľadom na to, čo sa deje v USA.
Viacrýchlostná Európa možno bude súčasťou istej kombinácie nastolených alternatív. Ale keď to bude scenár, na základe ktorého sa pohneme vpred, bude ešte EÚ skutočná? Nebude to už len klub krajín, ktoré niečo chcú robiť spoločne, a niečo nie?
Viacrýchlostná Európa je už v niektorých oblastiach realitou. Určite však budeme pokračovať aj v prvom scenári. Veci, ktoré sa ho týkajú, sú rozbehnuté. Je evidentný záujem, aby sme dokončili tieto iniciatívy. Myslím, že častejšie využijeme aj scenár posilnenej spolupráce. V niektorých oblastiach je jednoducho jasné, že krajiny strácajú trpezlivosť s tým, ako dlho nám niekedy trvá hľadanie kompromisov. Spory sa potom dramatizujú a komplikujú atmosféru v únii. Teraz bude na lídroch krajín, any o novej alternatíve pre Európu debatovali. Mali by povedať, čo vidia reálne, aký vývoj by uprednostnili, ale aj čo budú potrebovať na realizáciu týchto politík európske inštitúcie. Najdôležitejším výsledkom tejto debaty má byť zachovanie jednoty dvadsaťsedmičky. Aj keď máme rôzne scenáre, ako únia ideme ďalej.
Kde je úloha Slovenska v týchto scenároch?
Myslím, že v ich kombinácii. Pokračujme v politikách, ktoré sme začali. Vidíme podporu verejnosti pre digitálny trh, Energetickú úniu, prehlbovanie menovej únie.
Pred summitom v Ríme bude mať svoju pozíciu aj visegrádska štvorka či Benelux. Čo to vnesie do debaty?
Vždy je dobré, ak lídri medzi sebou otvorene hovoria. Niektoré krajiny majú k sebe bližšie. Riešia podobné problémy, majú isté historické skúsenosti. Pri V4 by som však chcel podotknúť, že Slovensko v nej má naozaj výnimočné postavenie aj zodpovednosť. Určite budeme mať detailnejšie názory na budúcnosť hospodárskej a menovej únie ako kolegovia z ostatných krajín V4, ktoré zatiaľ so vstupom do eurozóny nerátajú. Spoločná mena je kľúčová v tom, ako sa bude vyvíjať európske hospodárstvo, ekonomický rast a zamestnanosť.
Čo bude výsledkom celej debaty o scenároch? Nejaká deklarácia, v ktorej sa krajiny zaviažu, že chcú niečo robiť spoločne, že majú o tom predstavu a sú aj ochotné na to vynaložiť potrebné prostriedky?
Cieľom dokumentu je naštartovať diskusiu. Stojíme pred úplne novými výzvami. Proces budeme postupne vyhodnocovať. Prvý raz by sa k nemu mal vyjadriť predseda eurokomisie Jean-Claude Juncker v jesennom hodnotení stavu EÚ. Veríme, že prvé závery by mohol prijať summit únie v decembri 2017. Cieľom je, aby sme riešenia, na ktorých sa dohodneme, mohli predstaviť ľudom vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2019. Bude to platforma, na základe ktorej sa budú európski politici uchádzať o dôveru voličov. A bude to aj východisko pre novú Európsku komisiu, ktorá by už mala závery diskusie realizovať v praxi.