Erdogan sa drží plánu islamizácie

Štyri vztýčené prsty sú pre tureckého prezidenta Recepa Erdogana neodmysliteľným gestom. Hlási sa tak k islamizmu, ktorý ešte pred pätnástimi rokmi pri nástupe k moci naordinoval dovtedy svetskému Turecku.

07.03.2017 11:00
debata (5)

Spomínané gesto je nielen symbolom egyptského Moslimského bratstva, ale vôbec islamského sveta. Vzniklo podľa káhirského námestia Rábá al-Adavíja, kde sa schádzali stúpenci „bratstva“, ktorého vládu ukončila armáda po ročnom hospodársko-politickom bašovaní. Slovo „rábá“ v názve námestia znamená štvrtá a má tak symbolizovať solidaritu s demonštrujúcimi z námestia.

Turecký prezident Recep Erdogan na mítingu... Foto: Reuters, MURAD SEZER
Erdogan Turecký prezident Recep Erdogan na mítingu ženskej organizácii v Istanbule s neodmysliteľnými štyrmi vztýčenými prstami, symbolom stúpencov Moslimského bratstva a islamského sveta.

„Erdogan sa krúti ako úhor na panvici,“ tvrdí politológ Jevgenij Satanovskij v súvislosti s poslednými aktivitami tureckého lídra, ktoré majú zakryť jeho skutočné plány s islamizáciou krajiny. Najnovšie na seba upozornil obvinením väzneného Deniza Yücela, novinára Die Welt, zo špionáže. Hlavne však v nedeľu, keď postoj Nemecka prirovnal k praktikám nacistov v minulosti.

Lobing za referendum

V niektorých spolkových krajinách totiž zakázali mítingy, na ktorých mali tureckí politici loviť hlasy veľkej tureckej diaspóry (asi 1,5 milióna z nich má voličské právo) v prospech Erdogana pred blížiacim sa referendom. Zmeny v konštitúcii majú zvýšiť právomoci novodobého sultána. Doma to má už dávno „ošetrené“, napríklad od piatka premietaným životopisným filmom Reis (Vodca). Napriek tomu jeden z poslancov tureckého parlamentu upozornil, že ak v referende získajú Erdoganovi stúpenci viac ako 50 percent (v súčasnosti je to 50:50), tak môže vypuknúť občianska vojna.

„Je neskutočné a neprípustné, aby sa prezident členského štátu NATO takto vyjadroval o ďalšom členovi aliancie. Tým skôr, že ide o krajinu, ktorá má problémy o. i. s dodržiavaním ľudských práv,“ reagoval v rozhovore pre televíziu ADR Volker Kauder z konzervatívnej parlamentnej frakcie CDU/CSU na Erdoganove najnovšie útoky na adresu Berlína.

Ešte donedávna bolo nepredstaviteľné, aby Teherán a Ankara spolupracovali spoločne s Moskvou v oblasti bezpečnosti.
Vladimir Avatkov, politológ

Podľa portálu Deutsche Welle sa turecký minister hospodárstva Nihat Zeybekci napokon stretol s asi päťdesiatimi krajanmi v prítomnosti približne rovnakého počtu novinárov v jednom z hotelov v Kolíne nad Rýnom. V porovnaní s Erdoganom však zvolil „výrazne zmierlivejší tón“.

Turecko tvrdo kritizovalo Berlín aj počas nedávnej návštevy kancelárky Angely Merkelovej v Ankare, ktorej kole oči vzťah Nemecka ku Kurdom. „Získali politický azyl v Nemecku, ako aj v ďalších krajinách únie,“ cituje Reuters turecký zdroj s tým, že podľa neho aj samotná Merkelová „má prepojenie na formujúci sa Kurdistan, ktorý sa nástojčivo formuje na troskách Sýrie, Iraku a možno aj Turecka“.

„Európske krajiny jedna za druhou odmietajú dať možnosť agitovať pred plebiscitom v prospech Erdogana. A tak sa za každú cenu potrebuje s niekým stretnúť, aby demonštroval priateľstvo. Preto sa derie do Moskvy,“ pripomenul politológ Satanovskij v súvislosti s rozhovormi s prezidentom Vladimirom Putinom plánovanými na piatok.

Turecko sa vzďaľuje

Podľa politológa Vladimira Avatkova sa Turecko čím ďalej, tým viac vzďaľuje od prozápadnej politiky. „Ešte donedávna bolo nepredstaviteľné, aby Teherán a Ankara spolupracovali spoločne s Moskvou v oblasti bezpečnosti,“ upozorňuje Avatkov. Zároveň v súvislosti so špekuláciami o možnom odchode Ankary z aliancie pripomenul turecké príslovie: „Treba sa ponáhľať, pretože sa do veci zamieša dialóg.“

Zároveň vracia do reality optimistov, keď konštatoval, že „dlho sme žili v mylnej predstave o rusko-tureckých vzťahoch“. Podľa neho nemožno opomenúť, že Ankara má vlastné plány v zahraničnej politike. Napríklad vybudovanie nárazníkovej zóny na sýrskom území. V tejto súvislosti viacerí pozorovatelia poukazujú na skutočnosť, že Turecko má stále druhú najsilnejšiu armádu v aliancii napriek oslabeniu po neúspešnom pokuse o štátny prevrat. Aj keď v porovnaní s minulosťou prestala byť rozhodujúcim politickým subjektom.

„Ilúzie sme mali v súvislosti s nástupom Donalda Trumpa, ktorý vraj čoskoro div že nevstúpi do Euroázijského hospodárskeho spoločenstva. Rovnaké ilúzie existovali aj v prípade Turecka. Nevystúpi z NATO a ani nevstúpi do euroázijského spoločenstva. Ankara bude spolupracovať s Ruskom aj s ďalšími veľkým hráčmi, pretože je to v záujme jej globálnych plánov,“ upozornil aj politológ Ruslan Kurbanov.

Do reality vracia optimistov aj bývalý šéf nemeckej diplomacie Joschka Fischer. „Kancelárka robí chybu, keď vháňa Turecko do náručia Ruska. Európa by nemala nechať Ankaru osamotenú na periférii Európy a Blízkeho východu,“ upozornil exminister aj v súvislosti s nemeckým uznaním genocídy Arménov, ktoré podľa neho odštartovalo neodvratné zmeny v geopolitickom smerovaní.

© Autorské práva vyhradené

5 debata chyba
Viac na túto tému: #Turecko #Recep Tayyip Erdogan #islamizácia