Teraz podobné informácie z prostredia Ústrednej spravodajskej služby (CIA) zverejnila organizácia WikiLeaks.
Podľa nej americkí špióni stratili kontrolu nad väčšinou svojho hackerského arzenálu vrátane malvérov, vírusov či trójskych koní. "Je to výnimočná zbierka, ktorá sa skladá z niekoľkých stoviek miliónov kódov, čo dá tomu, kto ju vlastní, k dispozícii celú hackerskú kapacitu CIA,“ uviedla WikiLeaks vo vyhlásení s názvom Vault7 (Trezor7), ktoré publikovala spolu s viac ako osemtisíc stranami dokumentov.
Bez prekvapení
Americká tajná služba nepotvrdila ani nevyvrátila, či sú zverejnené informácie pravdivé. Experti z bezpečnostnej a technologickej komunity sa zhodujú, že publikovaný materiál v zásade neprináša nič nové. Skôr len potvrdzuje, čo už sme vedeli alebo takmer naisto tušili.
Týka sa to najmä problému, že CIA využíva chytré zariadenia pripojené na internet na sledovanie ich užívateľov. Prípad televízorov Samsung, ktorý sa v dokumentoch spomína a ktorý sa dostal do správ svetových médií, bol známy už skôr.
Je to ukážka toho, že postupne prichádzame o individuálne práva a rastie chuť na získavanie osobných práv užívateľovMariarosaria Taddeová, Oxfordský internetový inštitút
"To, že dokážu zmeniť váš televízor na odpočúvací prístroj, nie je nič nové ani veľmi zaujímavé,“ reagoval pre Pravdu Tim Stevens, expert na kybernetickú bezpečnosť z King's College v Londýne.
"Využívanie televízorov a iných prístrojov ako sledovacích a špiónskych nástrojov nie je veľmi prekvapujúce. Prichádza to už s možnosťou, že sú pripojené na internet,“ tvrdí aj Mariarosaria Taddeová z Oxfordského internetového inštitútu. "Tak ako to CIA môže využiť na sledovacie a bezpečnostné účely, tak to súkromné firmy môžu použiť na zbieranie osobných dát pre marketing a reklamu. A to už nehovorím o zneužití tejto technológie kriminálnikmi,“ pripomenula pre Pravdu Taddeová. Zaujímavé je, že sa zdá, že CIA nie je schopná sledovať komunikačné zašifrované aplikácie ako Signal či WhatsApp, hoci WikiLeaks to naznačuje. Americkí špióni však používajú nepriamy spôsob. To znamená, že infiltrujú telefón. Využívajú tak bezpečnostné diery v operačnom systéme Android či v iOS, ktorý používajú zariadenia Apple."Dokumenty ukazujú, že vládne agentúry sú hrozbou pre medzinárodnú informačnú bezpečnosť, a teda aj pre národnú bezpečnosť USA. V minulosti nám tvrdili, že americká spravodajská komunita sa nesústreďuje na hromadenie a využívanie zraniteľných stránok týchto systémov,“ vysvetľuje Stevens. "Ak sú však informácie WikiLeaks správne, tak CIA o týchto problémoch neinformuje výrobcov. Tí by to potrebovali, aby dokázali opraviť produkty a zlepšiť ich bezpečnosť. Keď k tomu nedôjde, je to riziko pre nás všetkých,“ uviedol odborník.
Samozrejme, najnovšie dokumenty opäť rozpútajú aj debatu o ochrane súkromia a bezpečnosti. Na jednej strane tajné služby v technologickom veku potrebujú nástroje na sledovanie nových foriem komunikácie. Na druhej strane ide o zásadný zásah do súkromia. Najmä keď hovoríme o zhromažďovaní informácií o ľuďoch, ktorí nemusia mať nič spoločné s nezákonnými aktivitami.
"Ak sa informácie WikiLeaks potvrdia, je to ukážka toho, že postupne prichádzame o individuálne práva a rastie chuť na získavanie osobných práv užívateľov,“ tvrdí Taddeová. "Potrebujeme konať, aby sme vytvorili dostatočný regulačný rámec na ochranu základných práv. Každý iný scenár prináša so sebou riziko. Pre užívateľov, ktorých práva sa stále podkopávajú. Pre vlády a ďalších politických aktérov, ktorí môžu prísť o dôveru občanov. Aj pre výrobcov, ktorí môžu čeliť odmietnutiu ich technológií,“ myslí si odborníčka z Oxfordskej univerzity.
Kto je za tým?
Celý problém má aj ďalšiu rovinu. FBI už vyšetruje únik informácií. WikiLeaks tvrdí, že je za nimi bývalý spolupracovník CIA. Alexander Klimburg z Haagskeho centra pre bezpečnostné štúdie však naznačuje iný scenár. "Nevyzerá to tak, že by tieto informácie niekto naozaj vyniesol. Nič, čo sa objavilo, sa nepribližuje k ilegálnym aktivitám, ktoré zverejnil Snowden. Poukazuje to skôr na to, že ide o únik informácií, za ktorými stojí štát,“ reagoval pre Pravdu Klimburg.
Organizácia WikiLeaks počas prezidentskej kampane v USA čelila kritike, že sa snažila zničiť demokratku Hillary Clintonovú a pomáhala republikánovi Donaldovi Trumpovi. A tiež, že je vedome či nevedome v kontakte s Ruskom. Organizácia a jej šéf Julian Assange tieto obvinenia odmietajú. V súvislosti s načasovaním zverejnenia dokumentov sa však mnohí pozorovatelia pýtajú, či nejde o snahu odvrátiť pozornosť od Trumpovho škandálu a pokus očierniť tajné služby. Šéf Bieleho domu na sociálnej sieti Twitter uviedol, že jeho predchodca Barack Obama ho dal odpočúvať. Neexistujú však o tom žiadne dôkazy.
Okrem toho sa Trumpovi stúpenci chytili aj informácie z dokumentov, že CIA je pri prieniku do informačných systémov schopná predstierať, že ide o ruských či iných hackerov. Preto vraj aj spravodajská komunita v USA klamala, keď tvrdila, že Moskva sa snažila Trumpovi vo voľbách pomôcť. Zmenenie identity hackera však patrí k najzákladnejším nástrojom informačného boja.