"Ďakujem za dôveru a pozitívne hodnotenie. Urobím všetko preto, aby bola EÚ lepšou,“ napísal Tusk na sociálnej sieti Twitter.
Jeho znovuzvolenie sa však neobišlo bez drámy. Proti Tuskovi hlasovalo rodné Poľsko. Dvadsaťsedem ostatných lídrov ho však podporilo. Poľská vláda populisticko-konzervatívnej strany Právo a spravodlivosť (PiS) pod vedením premiérky Beaty Szydlovej presadzovala europoslanca Jaceka Saryusza-Wolského.
Ten bol ešte nedávno členom bývalej Tuskovej strany Občianska platforma. No prijal ponuku PiS a išiel proti niekdajšiemu šéfovi.
Kaczynského boj
Hlavným Tuskovým súperom však bol a je líder PiS Jaroslaw Kaczynski. On má v Poľsku rozhodujúce slovo, hoci oficiálne nemá žiadnu významnú funkciu. Pre Kaczynského je Tusk dlhodobý rival. Predsedu Európskej rady tiež obviňuje, že je morálne zodpovedný za haváriu poľského lietadla v roku 2010 pri Smolensku. Zahynulo pri nej dvojča šéfa PiS prezident Lech Kaczynski. Okruh ľudí okolo Jaroslawa Kaczynského a ministra obrany Antoniho Macierewicza neustále živí konšpiračnú teóriu, že za pádom stroja stálo Rusko.
"Za snahou odstaviť Tuska je jasná osobná motivácia, ktorú poháňa pomsta,“ reagoval pre Pravdu Marcin Zaborowski, bývalý šéf Poľského inštitútu pre medzinárodné vzťahy. „Šéf PiS Jaroslaw Kaczynski urobí všetko preto, aby podkopal Tuskovu politickú pozíciu. Aj keby to malo znamenať, že poľská vláda získa reputáciu, že je malicherná,“ tvrdí Zaborowski.
Slovensko na stretnutí v Bruseli zastupoval premiér Robert Fico. Ten Tuska podporil. No v slovenskom postoji to zaškrípalo, keď predseda parlamentu a šéf koaličnej SNS Andrej Danko vyzval v stredu predsedu vlády, aby prehodnotil svoj postoj k šéfovi Európskej rady.
"V žiadnom prípade nejde o znevažovanie osoby pána Donalda Tuska a jeho doterajšieho fungovania a pôsobenia, ale Slovensko je partnerom V4 a našou povinnosťou je rešpektovať kandidáta, ktorého si vybrala poľská vláda,“ uviedol v tlačovom vyhlásení Danko, ktorý nedávno navštívil Poľsko.
Varšava argumentovala, že Saruysz-Wolski je jediným plnoprávnym kandidátom, lebo ho nominovala jeho krajina. Podľa Lisabonskej zmluvy však podpora vlastného štátu nie je podmienkou. Pravidlo je totiž také, že keď sa Európska rada nedohodne na šéfovi jednomyseľne, stačí, keď ten získa v hlasovaní členov kvalifikovanú väčšinu. To znamená podporu najmenej 55 percent členských štátov. A zároveň hlasy krajín, ktoré zastupujú minimálne 65 percent celkového počtu obyvateľov EÚ.
Český premiér Bohuslav Sobotka dokonca Poľsku odkázal, že nemôže Tuska vetovať, lebo to bol kandidát visegrádskej štvorky, nie iba Varšavy. "Podporíme ho,“ povedal o Tuskovi pre Pravdu ešte pred rozhodnutím Martin Ayer, Sobotkov hovorca.
V4 však v otázke predsedu Európskej rady nenašla dohodu. Z Prahy aj Bratislavy zaznievali varovania, že v prípade vyhrotených postojov môže stredná Európa prísť o vrcholný post v EÚ. A je pravda, že v Bruseli sa okamžite začali šíriť špekulácie, že Tuska by mohol nahradiť írsky premiér Enda Kenny či francúzsky prezident François Hollande.
„My nemôžeme ísť do rizika, že bude zvolený niekto, kto nebude schopný reprezentovať tento región,“ uviedol podľa agentúry Sita ešte v stredu Fico na rokovaní Výboru NR SR pre európske záležitosti.
Vydieranie?
Poľskú opozíciu proti Tuskovi len z úzadia podporoval maďarský predseda Viktor Orbán. Ale ani jeho Fidesz nešiel úplne proti Tuskovi. Orbán patrí do Európskej ľudovej strany (EPP). Jej frakcia má najviac členov v Európskom parlamente a Tuska jednoznačne podporila.
"Vidím jeho znovuzvolenie ako signál stability pre celú Európu,“ uviedla nemecká kancelárka Angela Merkelová. Podobne sa vyjadril aj Hollande.
Pre Varšavu tak bol boj s Tuskom určený v prvom rade domácemu publiku. Aj keď, podľa prieskumov, väčšina Poliakov podporovala zotrvanie svojho rodáka na bruselskom poste. PiS však môže svojim stúpencom tvrdiť, že bojuje s Bruselom. Populistickí konzervatívci vykresľovali Tuska ako nemeckého kandidáta, ktorý vraj poškodil vlastnú krajinu. Varšava je s Európskou komisiou v spore o funkčnosť poľského ústavného súdu. PiS tiež čelí kritike, že obmedzuje prácu opozície a nezávislých médií.
Poľsko sa do poslednej chvíle snažilo ovplyvniť výsledok. Objavili sa úvahy, že zablokuje celý summit. Dokonca, že sa Poľsko nebude zúčastňovať na schôdzkach EÚ na najvyššej úrovni, pokiaľ bude predsedom Európskej rady Tusk.
"Nič by nemalo byť rozhodnuté bez nášho súhlasu,“ uviedla v Bruseli Szydlová. V zákulisí summitu však zaznelo, že Poľsko okrem toho, že Tuska nechce, nepredložilo žiadne presvedčivé argumenty, prečo by nemal v pozícii predsedu Európskej rady pokračovať. Preto postoj Varšavy, ktorá žiadala výmenu Tuska, vyznieval iba ako vydieranie.
Summit Európskej únie
- Hlavnou udalosťou dvojdňového summitu bola voľba predsedu Európskej rady na 2,5-ročné obdobie. Lídri prvý raz rokovali v novej budove v Bruseli. Litovská prezidentka Dalia Grybauskaite napísala na sociálnej sieti Twitter, že je plná kričiacich farieb, aby nikto nezaspal.
- Lídri EÚ sa včera zaoberali aj témami, akými sú hospodárstvo, prípadne zriadenie Európskej prokuratúry, situácia na západnom Balkáne a posilnenie bezpečnosti a obrany Európy.
- Dnes budú predstavitelia členských krajín debatovať o špeciálnom summite, ktorý sa bude konať 25. marca pri príležitosti 60. výročia podpísania Rímskych zmlúv. Táto debata už je bez britskej premiérky Theresy Mayovej, ktorej krajina z únie odchádza. V Ríme sa má tiež naštartovať diskusia o budúcnosti EÚ. Aj na základe piatich scenárov, ktoré minulý týždeň predložila Európska komisia.