Južný Sudán: bohatstvo, vojna a hladomor

, , 11.03.2017 13:00
južný sudán, hladomor, potravinová pomoc
Dlhé čakanie na potravinovú pomoc v Južnom Sudáne. Autor: ,

Južný Sudán by teoreticky mohol byť krajinou, ktorá zásobuje potravinami aj svojich susedov. Najmladší štát sveta však patrí k tým, kde OSN v niektorých oblastiach vyhlásila stav hladomoru. A pri pokračujúcej občianskej vojne zároveň varuje pred hrozbou genocídy v istých častiach krajiny.

„Naše najhoršie obavy sa naplnili. Hladomor sa stal tragickou realitou v niektorých častiach krajiny,“ povedal nedávno Serge Tissot, zástupca OSN v Južnom Sudáne. „Mnohé rodiny vyčerpali všetky prostriedky na prežitie,“ dodal Tissot. Stav hladomoru znamená, že ľudia začali od hladu zomierať. Hladom trpí odhadom stotisíc ľudí a ďalší takmer milión je na pokraji hladomoru. Vyše milióna detí v celom Južnom Sudáne trpí podvýživou.

Situáciu zatiaľ neuľahčuje centrálna vláda v Jube. Tá najnovšie avizovala, že zvýši poplatok za povolenie na pobyt pre zahraničných pracovníkov humanitárnych organizácií zo sto dolárov na 10-tisíc. Špekulácie o zavedení vysokých poplatkov prišli len krátko po tom, čo OSN varovala, že Južný Sudán sa pre etnické čistky ocitá na prahu genocídy. Zástupcovia OSN neskôr túto správu zmiernili. Podľa Davida Shearera, osobitného predstaviteľa OSN v Južnom Sudáne, v krajine nie sú ešte znaky genocídy, ale pokračujú boje medzi etnickými skupinami.

Pre konflikty a boje vnútri krajiny podľa BBC denne uteká do susednej Ugandy priemerne dvetisíc ľudí, a to z regiónu, ktorý bol spočiatku pokojný. Situácia sa tam zhoršila pred necelým rokom, keď stroskotala mierová dohoda a vládne sily sa pustili do naháňania vodcu rebelov Rieka Machara a jeho stúpencov.

Hladomor a občianska vojna spolu súvisia. Južný Sudán sa podľa profesora Johna Mukuma Mbakua z Weberovej štátnej univerzity krátko po vyhlásení nezávislosti od Sudánu v roku 2011 ponoril do sektárskeho násilia. Vláda na čele s Kiirom, ktorý patrí k väčšinovému kmeňu Dinkov, a niekdajším viceprezidentom Riekom Macharom z kmeňa Nuerov nebola podľa neho schopná zabezpečiť to, čo nový štát najviac potreboval. „Teda vládnu štruktúru, ktorá je schopná zabezpečiť pokojné spolunažívanie všetkých subkultúr a poskytnúť ľuďom právne mechanizmy na organizovanie si svojho života i zapojenie sa do produktívnych činností, ktoré by zahŕňali produkciu potravín,“ uviedol Mukum Mbaku pre Pravdu.

Južný Sudán je bohatý nielen na ropu, ale aj na zem vhodnú na obrábanie a má relatívne mladé obyvateľstvo. Mladý, málo rozvinutý štát má však nedostatok kvalifikovaných ľudí a chýbajúcu základnú infraštruktúru. K ďalším prekážkam Mukum Mbaku zaraďuje aj rozšírenú korupciu, najmä vo verejných službách, a neschopnosť vlády dosiahnuť pokoj a bezpečnosť. „Bez mieru ľudia napríklad nemôžu investovať do poľnohospodárskej produkcie, ktorú potrebujú. Navyše vláda zanedbala investície do poľnohospodárstva v prospech produkcie ropy,“ vysvetlil Mukum Mbaku.

Boj medzi Kiirom a Macharom a ich stúpencami o kontrolu nad krajinou a veľkými zásobami ropy zároveň vyvolal brutálnu krvavú občiansku vojnu, ktorá sťažila nielen produkciu potravín, ale aj medzinárodným organizáciám skomplikovala poskytovanie pomoci. „Je veľa dôvodov, prečo Južný Sudán čelí hladomoru, ktorý môže zabiť mnoho ľudí, ale najdôležitejší je ten, že vláda nebola schopná zabezpečiť pokoj a bezpečnosť, aby sa ľudia mohli venovať poľnohospodárstvu a iným ekonomickým aktivitám,“ pripomenul Mukum Mbaku. Občianska vojna zároveň prinútila mnohých ľudí opustiť svoje domovy a zem, zabíja mnoho mladých ľudí a spôsobuje, že poľnohospodárstvo ľudia opúšťajú.

Základom riešenia je podľa analytika široký národný dialóg o vláde, cez ktorý sa môže začať proces skutočných inštitucionálnych reforiem a zabezpečenia právneho štátu. „V krátkodobom horizonte však medzinárodné spoločenstvo musí pomôcť krajine zabezpečiť mier a potom poskytnúť potrebnú potravinovú pomoc, aby sa zabránilo masovému hladovaniu,“ dodal Mukum Mbaku. „Dlhodobým cieľom by malo byť pomôcť ľuďom v Južnom Sudáne vybudovať efektívnejšie inštitúcie, najmä také, ktoré nebudú zdôrazňovať úlohu etnicity vo vláde,“ uzavrel.

Podľa bývalého amerického veľvyslanca v Etiópii Davida Shinna z Univerzity Georgea Washingtona korene problému siahajú ešte do obdobia pred získaním nezávislosti. „Južný Sudán od začiatku trpí slabým vedením a dlhodobo je tam rozšírená korupcia. Osobitne lídri uplynulého obdobia zneužívali moc a zdá sa, že nemajú vôľu na kompromisy alebo na rozhodnutia v širšom záujme ľudí. S takýmito hendikepmi je takmer nemožné úspešne vládnuť. Južný Sudán by mohol byť ekonomickým úspechom, namiesto toho je pre korupciu ekonomickým zlyhaním,“ uviedol Shinn pre Pravdu. Podľa neho riešenie môže priniesť len nové vedenie krajiny. Otázne je, ako sa k nemu dopracovať. Podľa Shinna sú možno jedinou cestou silné sankcie medzinárodného spoločenstva.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#OSN #občianska vojna #Južný Sudán #hladomor #Afrika
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk