Varšave totiž nevyšiel útok na predsedu Európskej rady Donalda Tuska. Napriek odporu rodného Poľska ho vo štvrtok 27 ostaných krajín opätovne zvolilo do funkcie na ďalšieho dva a pol roka. Za Tuska zdvihol ruku aj premiér Robert Fico, ktorý na vrcholnej schôdzke zastupoval Slovensko.
Na základe toho odmietla premiérka Beata Szydlová podporiť deklaráciu zo summitu. Dvadsaťsedem ostatných krajín však súhlasilo so závermi predsedu Európskej rady Tuska.
Foto: Reuters, YVES HERMAN
"Nie sme si istí,“ odpovedal na otázku Pravdy, či sa bude Varšava takto správať aj v budúcnosti, vysokopostavený zdroj z prostredia Európskej rady, ktorý si neželal byť menovaný. V zákulisí summitu však viacerí účastníci vyjadrili nádej, že to bola jednorazová záležitosť. Zároveň však potvrdili, že najmä štvrtkové večerné rokovania boli poznačené atmosférou okolo voľby Tuska. A poľský minister zahraničných vecí Witold Waszcykowski uviedol, že chce vedieť, aký tlak vytvárali veľké krajiny na malé.
Bude Poľsko nasledovať niekto ďalší?
"Pokiaľ všetky štáty nepodpísali závery, voľba Donalda Tuska by nemala byť braná do úvahy,“ citovalo z vyhlásenia šéfa diplomacie jeho ministerstvo.
Môže byť toto predzvesť budúcnosti, keď rozdiely medzi členskými krajinami budú ešte výraznejšie? Budú Poliaci pokračovať v blokovaní záverov aj na iných summitoch? A využijú niektoré krajiny podobné prejavy neústupčivosti na presadzovanie vlastných predstáv o fungovaní únie?
Už teraz EÚ čelí mnohým problémom. Británia bude prvou krajinou histórie, ktorá EÚ opustí. Napriek klesajúcej nezamestnanosti únia stále bojuje s ekonomickými problémami. Rovnako musí riešiť aj vonkajšie krízy: migráciu, terorizmus, agresívne Rusko či nejasný politický kurz novej americkej vlády pod vedením Donalda Trumpa.
Rím napovie viac
Všetky tieto otázky vstupujú do debaty o budúcnosti EÚ. Už 25. marca sa v Ríme koná summit k 60. výročiu podpísania Rímskych zmlúv. K tomu mali lídri únie debatu včera. No už len 26 krajín. Britská premiérka Theresa Mayová sa na tejto diskusii nezúčastnila, keďže jej krajina odchádza z EÚ. V Bruseli chýbal aj český premiér Bohuslav Sobotka, ktorý bol na volebnom zjazde svojej ČSSD. Zastupoval ho predseda slovenskej vlády.
"Hovoríme o tom, ako by mala EÚ vyzerať,“ uviedol premiér Fico v Bruseli na tlačovej konferencii po diskusii lídrov. "Som trochu skeptický, či sme do 25. marca schopní vytvoriť závery. Ale ak sa nebudeme vedieť dohodnúť na ceste o budúcnosti pre EÚ, bude to katastrofa,“ myslí si predseda vlády. Chce, aby sa v Ríme oslavovalo, záverečný dokument bol optimisticky ladený a únia by sa nemala len samobičovať a mali by sme povedať verejnosti, že je úspešný projekt.
Fico: Základom je konsenzus
Podľa Fica Slovensko nechce brániť krajinám, aby išli cestou ďalšej integrácie. "Mechanizmus posilnenej spolupráce však nemá byť základom fungovania EÚ do budúcnosti. Základom má byť konsenzus,“ povedal predseda vlády. Fico pripomenul, že napríklad desať krajín vrátane Slovenska podporuje daň z finančných transakcií. Sedemnásť krajín zase chce vytvorenie úradu európskeho prokurátora.
Je celkom pravdepodobné, že sa v deklarácii v Ríme spomenie aj koncept viacrýchlostnej Európskej únie, hoci už v skutočnosti existuje. Typickým príkladom je eurozóna, v ktorej je aj Slovensko, ako jediná krajina visegrádskej štvorky.
"Podľa mňa určite dôjde k tomu, že sa krajiny, kde sa platí eurom, budú integrovať viac. Ekonomická a politická logika velí, že nemôžete mať menovú úniu bez hospodárskej, bankovej, fiškálnej a politickej únie,“ reagoval pre Pravdu expert na EÚ Miguel Otero-Iglesias z madridského Kráľovského inštitútu Elcano.
Viac rýchlostí v EÚ
Viacrýchlostnú úniu už podporili lídri krajín ako Nemecko, Francúzsko, Taliansko a Španielsko. Je to jeden z možných piatich scenárov o budúcnosti EÚ, s ktorými prišla Európska komisia. Na summite V4 vo Varšave minulý týždeň svoje stanovisko predstavila aj V4. Fico tvrdí, že ak sú krajiny, ktoré si myslia, že majú rýchlejšie kone, tak chce ísť rýchlejšie. "Je len na nás, či nájdeme také závodisko, aby preteky boli férové,“ pripomenul predseda vlády.
Viacrýchlostná únia v sebe skrýva viaceré úskalia. Na jednej strane môže byť východiskom pre užšiu spoluprácu krajín. Na strane druhej oficiálne potvrdenie takého vývoja môže viesť až k rozpadu EÚ v podobe, v akej ju poznáme.
"Je to riziko. Ale potrebujeme sa pohnúť vpred a prelomiť súčasný stav v európskej integrácii. Viacrýchlostná Európa je jedným z možných riešení,“ reagoval pre Pravdu Yann-Sven Rittelmeyer, analytik bruselského Centra pre európsku politiku.