Moskva nebude loptičkou v Erdoganovom golfe

Ruský prezident Vladimir Putin je na roztrhanie. V rozpätí posledných niekoľkých hodín si totiž v Kremli podávali kľučky viacerí zahraniční politici.

12.03.2017 08:00
debata (125)

Najprv vo štvrtok izraelský premiér Benjamin Netanjahu, v piatok turecký prezident Recep Erdogan a v prestávke medzi nimi to bol „iba“ šéf nemeckej diplomacie Sigmar Gabriel.

Predohrou k návšteve tureckého lídra bolo rozhodnutie ruského kabinetu, ktorý zrušil zákaz dovozu tureckých klinčekov, cibule, karfiolu, brokolice a soli. Embargo platilo od novembra 2015. Po tom, čo Turci zostrelili ruský bombardér.

V dialógu tandemu Putin – Erdogan však zďaleka nešlo o potraviny, ale napríklad o výstavbu v očiach Západu kontroverzného Tureckého prúdu (TurkStream) či o budovanie jadrovej elektrárne v lokalite Mersin Akkuyu v ruskej réžii. Tieňom na vzťahoch je však dodnes nevyšetrené pozadie vraždy ruského veľvyslanca Andreja Karlova.

Hlavnú pozornosť však venovali prezidenti rusko-tureckej vojenskej spolupráci v Sýrii. Potvrdzuje to napokon aj vyjadrenie Dmitrija Peskova, hovorcu Kremľa, podľa ktorého po rokovaniach s Erdoganom sa Putin mal operatívne stretnúť so stálymi členmi ruskej Rady bezpečnosti. „Je veľmi príjemné konštatovať, a nik to neočakával, že na vojenskej úrovni a v rozviedke dosiahneme taký efektívny dôverný kontakt,“ povedal Putin Erdoganovi na margo spolupráce v Sýrii.

Turecký hosť ho na revanš oslovoval „drahý priateľ“. A to všetko na pozadí piatkovej žiadosti Damasku adresovanej OSN, aby zaviazala Turecko stiahnuť svoje jednotky.

„Rusko nebude loptičkou v tureckom golfe,“ upozornil politológ Jevgenij Satanovskij tých, ktorí hovoria div nie o oteplení vzťahov Moskva – Ankara namiesto o „priateľstve z rozumu“. Ako povedal pre portál Vesti, diktovať pravidlá determinované vlastnými záujmami bude Rusko. Iba tak sa dá reagovať na nepredvídané aktivity Erdogana, ktorý už v minulosti „bojoval na dvoch frontoch“.

„Rusko ani USA nebudú tancovať, ako Erdogan píska. Môže pritom kývať golfovou palicou na všetky strany, aj tak nebudú konať podľa jeho želania,“ dodal Satanovskij na adresu Erdoganovho rokovania v Moskve. Kremľu v tomto smere hrá do kariet viacero faktorov.

Napríklad skutočnosť, že sýrska armáda s podporou ruského letectva úspešne likviduje odpor islamských radikálov. Je tu aj zmena zahraničnopoli­tického kurzu Donalda Trumpa na Blízkom východe, ktorý obchádza Turecko. Napokon Ankara čelí otvorenej kritike EÚ a v samotnom Turecku rastie politické napätie. Putin sa preto sústredil vo svojom príhovore hlavne na „aktívne obnovenie obchodno-hospodárskych kontaktov“.

Za účasti prakticky kompletných kabinetov oboch krajín pripomenul, že naposledy sa tak stalo v roku 2014. „Odvtedy sme boli svedkami mnohých udalostí a v poslednom čase spoločne aktívne pracujeme na dosiahnutí dôstojnej úrovne rusko-tureckých vzťahov,“ zdôraznil Putin, čím nepriamo pripomenul stále existujúce tiene mimo rámca hospodárskych vzťahov. Aj Erdogan v piatok vyzval na odstránenie všetkých prekážok na ceste vzájomných vzťahov.

Dôležité je však to, čo sa deje za kulisami diplomatických aktivít a nie pred televíznymi kamerami. Tým skôr, že nielen z pohľadu Erdogana je stále pálčivým problémom napríklad otázka Kurdov, ktorí by podľa Ankary mohli dosiahnuť samostatný štát. V lepšom prípade autonómiu na juhovýchode Turecka. Ako v tejto súvislosti upozornil portál novín The National Interest, práve kurdská otázka môže o. i. skrížiť meče medzi Washingtonom a Ankarou.

Konkrétne kvôli vzťahu k sýrskym „bratrancom“ tureckých Kurdov. Zatiaľ čo USA ich považujú za kľúčovú silu v boji proti islamským radikálom a dodávajú im dopravné prostriedky, ako aj výzbroj, v očiach Ankary sú to teroristi. Rozdielnosť prístupu tak môže nahrávať tzv. Islamskému štátu.

© Autorské práva vyhradené

125 debata chyba
Viac na túto tému: #Vladimir Putin #Benjamin Netanjahu #Recep Tayyip Erdogan #Sigmar Gabriel