O čo vlastne ide v tureckom referende?

12.03.2017 17:18
Recep Tayyip Erdogan
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan pod portrétom zakladateľa Tureckej republiky Mustafu Kemala Atatürka. Autor:

Výber informácií o chystanom referende o ústavnej reforme v Turecku, ktorý mení turecký parlamentný systém na prezidentský.

V referende, ktoré sa bude konať 16. apríla, budú tureckí voliči rozhodovať o ústavnej reforme, ktorá má okrem iného posilniť právomoci hlavy štátu a zasiahne aj do volebného systému a justície.

Prezident Recep Tayyip Erdogan, ktorý bol pred svojím zvolením do čela štátu v roku 2014 dlhoročným premiérom, sa usiluje o posilnenie právomocí svojho úradu, ktoré boli doteraz skôr ceremoniálne. Vládou navrhovaná ústavná reforma, ktorú už v januári schválil parlament a vo februári aj Erdogan, de facto zmení súčasný parlamentný systém na prezidentský.

Návrh posilňuje prezidentskú úlohu okrem iného zavedením práva vydávať dekréty. Prezident bude tiež môcť vyhlasovať výnimočné opatrenia, vymenovať ministrov a vysokých štátnych predstaviteľov alebo rozpustiť parlament. Na druhej strane bude trestne zodpovedný, zatiaľ čo doteraz má imunitu týkajúcu sa všetkých trestných činov okrem vlastizrady.

Schválenie reformy by tiež znamenalo, že Erdogan by sa mohol vo funkcii udržať až do roku 2029. Prezident bude môcť byť stranícky a bude mať povolené stáť v čele svojej strany.

Reforma tiež rozšíri počet členov parlamentu zo súčasných 550 na 600. Parlamentné voľby sa majú konať po piatich rokoch, nie ako doteraz po štyroch, a to súčasne s prezidentskými.

Minimálny vek pre získanie poslaneckého mandátu sa zníži zo súčasných 25 na 18 rokov.

Súbor návrhov tiež zavádza rozsiahle zmeny súdneho systému. Najvyšší súdny orgán v krajine – Najvyššia rada súdov a prokurátorov (HSYK) – bude mať miesto terajších 22 len 13 členov. Z nich štyroch bude vyberať prezident, pričom riadiť ju bude minister spravodlivosti, rovnako vymenovaný prezidentom. Zvyšných členov zvolí parlament.

Podľa Erdogana a jeho stúpencov reforma vráti krajine stabilitu.

Opozičná ľavicová Ľudová republikánska strana (CHP) a prokurdská Ľudová demokratická strana (HDP) pripravované zmeny označuje za upevňovanie autoritárskeho režimu. Zmena podľa kritikov oslabuje parlament, pretože poslanci budú môcť po novom dohliadať na ministrov a vládu iba formou písomných vyhlásení, interpelácie budú zrušené. Avšak hlavná opozičná strana CHP už oznámila, že proti reforme nepodá k ústavnému súdu sťažnosť, hoci sa očakávalo, že CHP vyvolá okolo zmien právnu bitku.

Turecko má teraz zhruba 80 miliónov obyvateľov. Podľa rôznych odhadov žije v zahraničí ďalších osem až 15 miliónov ľudí tureckého pôvodu. Významné turecké menšiny sú okrem Nemecka (asi tri milióny) aj v ďalších západoeurópskych krajinách (Holandsko, Belgicko, Francúzsko, Veľká Británia, Rakúsko, Švajčiarsko, Švédsko), ale aj v Bulharsku (cca 750-tisíc), Sýrii, Iraku, USA, Austrálii, Rusku, Grécku či na Cypre. Referenda sa môžu zúčastniť všetky plnoleté osoby s tureckým občianstvom. Podľa odhadov má len v Nemecku turecké občianstvo asi jeden a pol milióna ľudí, ďalšie státisíce potom v iných západoeurópskych krajinách.

#turecko #referendum #Recep Tayyip Erdogan #prezidentský systém
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku