Erdogan má, čo chcel. Konflikt

Ostrá vojna slov medzi Haagom a Ankarou sa rozhorela na pozadí tureckého referenda. To má 16. apríla rozhodnúť o posilnení právomocí prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana. Prieskumy ukazujú, že výsledok nie je jasný. Turecká vláda robí volebný nábor aj medzi občanmi krajiny, ktorí žijú v zahraničí.

Politickú kampaň iného štátu na svojom území však viaceré európske krajiny odmietajú. Holandsko preto cez víkend zakázalo tureckému ministrovi zahraničných vecí Mevlutovi Cavusogluovi prílet do Rotterdamu. V meste sa mal konať predreferendový míting. Úrady tiež vyprevadili z krajiny ministerku pre rodinu Fatmu Betul Sayan Kayaovú a zamedzili jej prístup na turecký konzulát v Rotterdame. Holandská polícia v meste rozohnala protureckú demonštráciu za použitia vodných diel a psov. Agentúra Reuters s odvolaním sa na svedkov napísala, že viacerých účastníkov protestu polícia zbila obuškami.

Erdoganova reakcia na seba nedala dlho čakať. Holandsko označil za pozostatok fašizmu. Hlava štátu už podobné prirovnanie použila. Pred niekoľkými dňami obvinením z nacistických praktík reagoval prezident na to, že v Nemecku sa nemohli konať viaceré predreferendové stretnutia. Tie odmietli povoliť aj v Rakúsku či vo Švajčiarsku. "Holandsko sa správa ako banánová republika,“ prilieval v nedeľu olej do ohňa Erdogan. Turecký premiér Binali Yildirim sľúbil reakciu na postoj vlády v Haagu. "Z našej strany sme proti tomu ostro protestovali a dali sme holandským úradom najavo, že budú nasledovať najtvrdšie odvetné opatrenia. Budeme na toto neprijateľné konanie reagovať,“ tvrdí predseda vlády. Erdogan v reči pred svojimi stúpencami naznačil, že Turecko by mohlo zrušiť lety z Holandska. To by však poškodilo najmä turecké rodiny žijúce v európskej krajine.

Podľa odborníka na Turecko Barina Kayaoglua z Americkej univerzity v irackej Sulajmáníji je však celý konflikt do istej miery vodou na Erdoganov mlyn. "Môže to zvýšiť jeho šance na víťazstvo v referende. Erdogan vykresľuje Západ ako svojho nepriateľa a seba ako ochrancu Turecka,“ pripomenul pre Pravdu Kayaoglu.

"Sú to šialené vyjadrenia,“ povedal na adresu slov tureckého prezidenta o fašizme holandský premiér Mark Rutte. Predseda vlády tvrdí, že chce zmierniť napätie medzi krajinami. Podľa Rutteho sa však Cavusoglu vyhrážal krajine pred incidentom sankciami. "Rozhodli sme sa, že bude lepšie, ak nepríde. Za prirovnanie k nacizmu očakávame ospravedlnenie. Keď Turecko bude pokračovať v tomto správaní, zvážime odpoveď,“ dodal Rutte podľa agentúry Reuters.

Haag zároveň Ankare pripomenul, že podľa medzinárodného práva je na tureckej strane, aby zaistila bezpečnosť diplomatov z krajiny tulipánov. Na holandskom konzuláte v Istanbule totiž nakrátko zaviala turecká vlajka. "Situácia je nejasná. Podali sme oficiálnu sťažnosť,“ uviedlo holandské ministerstvo zahraničných vecí.

Celý problém má však aj ďalší rozmer. Turecko sa opäť začalo vyhrážať, že odstúpi od dohody o vracaní utečencov z Grécka. Konflikt tiež povzbudzuje radikálov každého druhu. Už v stredu sa v Holandsku konajú parlamentné voľby. Tvrdší postoj k Turecku by mohol pomôcť aj premiérovi Ruttemu. Zároveň je však vítanou príležitosťou pre antimoslimského radikála Geerta Wildersa, ktorého krajne pravicová Strana za slobodu bojuje o víťazstvo vo voľbách. "Všetkým Turkom v Holandsku, ktorí súhlasia s Erdoganom: Choďte do Turecka a NIKDY sa nevracajte,“ napísal Wilders na sociálnej sieti Twitter.

"Táto holandsko-turecká kríza je príklad toho, čomu hovorím medzinárodní šíritelia nenávisti,“ uviedol pre Pravdu známy expert na Turecko Soner Cagaptay z Washingtonského inštitútu pre blízkovýchodnú politiku. "Islamistickí Turci a protimoslimská európska pravica si navzájom pomáhajú vo voľbách,“ pripomenul odborník.