Udalosti z 9. marca, keď bol Tusk na ďalších 30 mesiacov potvrdený vo funkcii „europrezidenta“, označil Kaczyňski za „čierny štvrtok“, ktorý „môže mať vplyv na budúcnosť EÚ i celej Európy“.
Kaczyňski podľa webovej stránky denníka Gazeta Wyborcza vyhlásil, že Poľsko sa postavilo na čelo krajín, ktoré sú proti EÚ dvoch rýchlostí. Poľsko sa podľa neho stalo štátom, ktorý je schopný a má odvahu postaviť sa proti tejto koncepcii, ktorá je fatálna a rozbíja EÚ. Kaczyňski súčasne vyhlásil, že jeho strane ani vláde nejde o „polexit“ – vystúpenie Poľska z EÚ.
Na tlačovej konferencii však Kaczyňski priznal, že spor o nomináciu Donalda Tuska mal aj osobný rozmer, ktorý sa týkal Tuskovho konania po tom, ako sa moci v Poľsku ujala strana PiS. Podľa Kaczyňského Tuskovo konanie bolo v rozpore s pravidlami, ktoré platia v rámci EÚ. Zdôraznil však, že zvolenie Tuska do čela Európskej rady je zákonné.
Poľský vládny kabinet i PiS boli proti Tuskovmu znovuzvoleniu a navrhli svojho kandidáta, poľského europoslanca Jacka Saryusza-Wolského. Strana PiS obviňuje Tuska z porušenia zásady neutrality voči členskému štátu, zapojenia sa do aktivít Európskej únie proti poľským záujmom, rovnako ako aj z podpory poľskej opozície.
Poľské médiá upozorňujú aj na osobnú averziu, ktorú Kaczyňski voči Tuskovi pociťuje v súvislosti so smrťou svojho brata, bývalého prezidenta Lecha Kaczynského. Ten prišiel o život aj s vyše 90 príslušníkmi poľskej elity pri havárii vládneho špeciálu smerujúceho do ruského Smolenska.
Kaczyňski dodnes považuje Tuska – predsedu vtedajšej poľskej vlády – za morálne zodpovedného za smrť svojho dvojčaťa. PiS v tejto súvislosti Tuska zažalovala aj za vlastizradu – podľa nej Tusk manipuloval vyšetrovanie a kryl skutočné dôvody nehody. PiS za pádom vládneho lietadla stále vidí atentát spáchaný Ruskom.