„Už samotný Erdoganov plán zlikvidovať tábory arabských utečencov v oblasti Dyarbakir a Edirne a zároveň otvoriť hranice s Bulharskom a Gréckom jasne dokazujú snahu Turecka ukázať svoju nezávislosť od akýchkoľvek rozhodnutí Bruselu,“ povedal turecký politológ Akif Idiz pre ukrajinský portál GolosUA. Podľa neho s prípadnou novou utečeneckou vlnou si európske štruktúry už neporadia.
„Nie je ani vylúčené, že Ankara opustí medzinárodnú koalíciu a bude samostatne uskutočňovať vojenské operácie v Sýrii a Iraku,“ špekuluje Idiz. Jeho úvahy by mohli čiastočne potvrdzovať aj pondelkové slová Omera Celika, tureckého ministra pre európske záležitosti. Podľa neho by mali turecké úrady "čiastočne revidovať dohodu s EÚ o prijímaní migrantov“.
Erdoganov konflikt z Turecka do Európy
Viacerí pozorovatelia však za vyslaním predvolebných emisárov v podaní ministrov do Európy a za následnou ostrou rétorikou prezidenta Erdogana a jeho najvernejších vidia minimálne snahu Erdoganovho sultanátu vyviezť vlastný vnútorný konflikt do Európy.
„Napríklad ani zďaleka nie je rozhodnuté o výsledku blížiaceho sa plebiscitu, ktorý by mal zmeniť ústavu. Tak, aby všetka moc bola v rukách jedného človeka. V súčasnosti je v tomto smere turecká spoločnosť rozdelená približne 50:50,“ pripomenul politológ Gevorg Mirizijan. Podľa neho dokonca aj časť Erdoganových stúpencov bude hlasovať proti rozšíreniu právomocí, pretože odmietajú „sultanizáciu“ Turecka. Rozdelená je aj niekoľkomiliónová turecká komunita v Európe. A tu je aj odpoveď, prečo Erdoganovi ministri bojujú o každý hlas Turkov roky žijúcich mimo pôvodnej vlasti.
„Erdogan potrebuje senzačné, prelomové momenty, ktoré by mu pomohli k obrazu ochrancu Turecka a Turkov, vytvorili by vonkajšieho nepriateľa, ktorý je prekážkou na ceste konsolidácie veľkej tureckej spoločnosti,“ upozornil aj politológ Vladimir Avatkov. Novodobý turecký sultán chce byť za každú cenu akýmsi bojovníkom zápasiacim so Západom a s Európou. V skutočnosti však Ankara nechce úplne ukončiť vzťahy. Denník Liberation v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že za objekt konfliktu si Ankara nie náhodou vybrala Holandsko. Do Nemecka by sa totiž nepustila, hoci tam žije oveľa viac už niekoľko pokolení Turkov.
Spor s Holandskom ako nástroj na zlepšenie politickej prestíže
„Zbližovanie Turecka s Ruskom, neúspešný pokus Ankary získať niečo od Trumpa (nepodarilo sa ani len vydanie Gülena, kazateľa, bývalého spolupracovníka Erdogana a dnes jeho úhlavného politického nepriateľa – pozn. red.), pokračujúca americká podpora Kurdov, zablokovaný turecký útok proti IŠ v Sýrii, to všetko si vyžaduje zlepšiť politickú prestíž hlavne doma. A k tomu má pomôcť aj škandál s Holandskom,“ analyzuje francúzsky denník Liberation.
„Erdogan je zábavná figúrka. Najprv sa hotuje, ako všetkých vypráši a potom sa ospravedlní. Obe štádiá už absolvoval s Ruskom a s Európou je zatiaľ iba v prvom,“ neodpustil si ľahší tón Alfred Koch, ruský vicepremiér z Jeľcinovej éry, ktorý je v súčasnosti kvôli sprenevere na úteku v Nemecku.
Samotnú Moskvu pritom viacerí podozrievajú, že najnovšie Erdoganovo škandalózne ťaženie, ktorým jeho sultanát vlastne exportoval vnútorný konflikt do Európy, hrá do kariet práve ruským „snahám o rozbitie vzťahov v únii“.
„Eskalácia napätia medzi Ankarou a Bruselom sčasti Moskve síce vyhovuje, ale v Kremli si jasne zároveň uvedomujú existenciu skrytých rozporov ohľadne Sýrie a Kaukazu, ktoré sa objavili aj počas nedávneho rokovania Erdogana s Putinom v Moskve,“ pripomína portál Imperiya. Podľa neho Moskva síce vidí v Ankare dôležitého, ale dočasného spoločníka, strategického partnera, s ktorými nedávno podpísala dôležité, ale zato veľmi krehké rámcové dohody týkajúce sa vývoja v Sýrii.
Aktivizácia tureckej politiky na Blízkom východe, pokusy Erdogana dokázať svoju silu všetkým vonkajším aj vnútorným pozorovateľom na účet susedov sú preto pre Rusko to posledné, čo potrebuje.
„V súčasnosti, keď v Turecku klope na dvere dôležité referendum o ústavných zmenách, už samotné jeho prípravy charakterizuje množstvo politických škandálov. Pre stúpencov Erdogana je na prahu hlasovania výhodné staviť na konflikt medzi Tureckom a EÚ,“ zhrnul pre portál Vzgľad Alexandr Sotničenko, odborník na turecké reálie.