Mayová už môže spustiť brexit. Parlament jej dal zelenú

, 15.03.2017 08:00
Brit, Brexit, Európan
Stále Európan. Odporcovia tvrdého brexitu demonštrovali pred parlamentom, ktorý schvaľoval zákon o spustení procesu vystúpenia Británie z EÚ. Autor: ,

Britský parlament ustúpil, premiérka Theresa Mayová už môže spustiť proces brexitu. Horná i dolná komora parlamentu v pondelok napokon bez dodatkov odsúhlasili stručný zákon, ktorý umožňuje premiérke oficiálne podať v EÚ žiadosť o rozvod.

Stačí na to aj list. O dva roky na to Británia prestane byť členom EÚ – či už bude mať novú dohodu s EÚ, alebo nie. Ďalší odklad by bol možný len vtedy, ak by s tým súhlasili všetky zostávajúce členské štáty EÚ.

Presný dátum, kedy začne plynúť dvojročná lehota na vystúpenie Británie z EÚ, nie je stále jasný. Britská premiérka v utorok v parlamente zopakovala, že potrebné oznámenie podá do konca marca, v najbližších dňoch má zákon podpísať ešte kráľovná.

Návrh zákona prešiel po tom, čo Snemovňa lordov odhlasovala, že nebude trvať na dvoch svojich dodatkoch, ktoré predtým odmietla dolná komora. Lordi pôvodne žiadali, aby parlament schvaľoval konečné znenie budúcej dohody s Bruselom a aby Londýn garantoval práva občanov, ktorí žijú v Británii, aj po brexite.

Vláda, ktorá pred spustením brexitu chcela parlament najskôr obísť, tieto dodatky odmietla s tým, že by komplikovali vyjednávaciu pozíciu Londýna. „Sme na prahu najdôležitejších vyjednávaní pre našu krajinu za celú jednu generáciu,“ vyhlásil po schválení zákona v parlamente minister pre brexit David Davis. Británia bola (a zatiaľ je) členom EÚ vyše 40 rokov.

Od júnového referenda, v ktorom Briti tesnou väčšinou rozhodli o brexite, uplynulo už takmer deväť mesiacov. V Británii odvtedy klesla libra, zmenila sa vláda, ktorá dlho odmietala čo len načrtnúť, akú novú dohodu s EÚ vlastne chce. Keď Mayová naznačila, že v krajnom prípade je pripravená aj na tvrdý rozchod s EÚ, v Škótsku, kde si, naopak, želajú čo najužšie vzťahy s EÚ, sa posilnili hlasy volajúce po nezávislosti od Británie. Podobný tlak začína Londýn cítiť aj v Severnom Írsku.

Zástupcovia EÚ sa zatiaľ k stratégii budúcich vyjednávaní nevyjadrujú, Brusel oficiálne čaká na formálne oznámenie Londýna. Viacerí predstavitelia EÚ však už dali najavo, že Británia si pri rokovaniach o novej dohode nebude „vyberať hrozienka z koláča“. Ak chce prístup na spoločný trh EÚ pre svoje tovary a služby a colnú úniu, musí prijať aj slobodu pohybu osôb.

Británia však zdôrazňuje, že obmedzenie migrácie z iných štátov EÚ do krajiny, ktoré bolo jednou z hlavných tém referenda o brexite, patrí k jej prioritám. A to aj za cenu straty prístupu na spoločný trh a colnej únie, čo kritici tvrdého brexitu označujú takmer za „hospodársku samovraždu“. Mayová v utorok v parlamente pri otázkach kritikov tvrdého brexitu opakovala, že chce čo najlepšiu obchodnú dohodu. Zároveň sa podľa denníka Guardian ohradila proti používaniu výrazu „rozvod“ v súvislosti s brexitom. Ľudia po rozvode často nemajú dobré vzťahy a ona chce aj po brexite dobré vzťahy Británie s EÚ.

Vyjednávania nebudú jednoduché. Na porovnanie, rokovania o vstupe Slovens ka do EÚ v 30 rôznych oblastiach trvali štyri roky a agenda spoločných politík EÚ sa odvtedy ešte rozšírila.

Ako budú rokovania prebiehať, zatiaľ nie je celkom jasné. Hovorca Európskej komisie pre BBC odmietol špekulovať o konkrétnych oblastiach, o ktorých sa bude vyjednávať. BBC však predpokladá, že o obchodnej dohode sa bude rokovať osobitne. „Úprimne, sme na nezmapovanom území,“ citoval portál Politico nemenovaného poradcu britskej vlády.

Predbežný časový plán vyjednávania brexitu

  • do konca marca 2017: britská premiérka Theresa Mayová oficiálne oznámi Európskej rade želanie Británie vystúpiť z EÚ
  • apríl 2017: mimoriadny summit lídrov EÚ bez Británie, EÚ si pripraví vyjednávaciu stratégiu (hlavným vyjednávačom za EÚ je Michel Barnier)
  • do októbra 2018: vyjednávania o dohode a budúcich vzťahoch medzi EÚ a Britániou
  • do marca 2019: schvaľovací proces dohody – potrebuje súhlas britského parlamentu, Európskeho parlamentu a kvalifikovanej väčšiny lídrov 27 členských štátov
  • koniec marca 2019 (dva roky po podaní žiadosti o brexit): Británia skončí ako člen EÚ bez ohľadu na to, či bude, alebo nebude mať novú dohodu s EÚ, predĺženie termínu vystúpenia je možné len so súhlasom všetkých 27 štátov

Lisabonská zmluva, podľa ktorej sa celý proces spustí, je v tejto oblasti stručná. Hovorí o tom, že štát, ktorý sa rozhodne pre vystúpenie, to oznámi Európskej rade a následne začne plynúť dvojročná lehota na vystúpenie. Dovtedy je v záujme oboch strán uzavrieť dohodu o budúcich vzťahoch. Británia však už teraz dáva najavo, že nemá záujem o postavenie podobné Nórsku či Švajčiarsku, ktoré nie sú členmi EÚ, ale s úniou sú úzko prepojené spoločným trhom i voľným pohybom osôb.

Nová dohoda, ktorá by mala začať platiť po brexite, však ešte predtým bude prechádzať schvaľovacím procesom v europarlamente i lídrami členských štátov. Aj preto by sa vyjednávania mali uzavrieť skôr, ako nastane brexit – plánovaný termín uzavretia rokovaní je október budúceho roka.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Veľká Británia #Theresa Mayová #EÚ #britský parlement #Brexit
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk